Finále tohtoročnej pesničkovej súťaže Eurovízia je už o týždeň, Slovensko na nej zastúpenie opäť nemá, takže priamo vo švédskom Štokholme sme sa stretli s manažérom českej delegácie, dramaturgom a scenáristom Janom Borsom (29), ktorý má na konte úspešnú produkciu českých verzií známych formátov ako Taxík, Let’s Dance (v Česku pod názvom Star Dance) alebo Český lev.
Necelý rok po prebratí eurovízneho žezla hovorí o veľkosti a prestíži súťaže, výbere tohtoročnej piesne, ako aj o stratégii pre vytvorenie eurovíznej značky v Českej republike: „Eurovízia sa za posledných pár rokov posunula v smere, ktorý sa nám páči a ja dúfam, že sa nám o tom českého diváka podarí presvedčiť.“ Bors sa ďalej zamýšľa nad tým, či sa účasť na Eurovízii oplatí a hovorí o jej potenciálnom prínose v oblasti reprezentácie Českej republiky a českej hudby v zahraničí, ako aj o prínosoch pre jeho kariéru.
Česká republika sa na Eurovíziu vrátila vlani po viacročnej prestávke. Čo ovplyvnilo rozhodnutie Českej televízie?
Zásadná zmena nastala v tom, že generálneho riaditeľa televízie zvolili do výkonného orgánu Európskeho zväzu vysielateľov. Druhá vec, ktorá návratu napomohla je aj to, že sa Eurovízia v roku 2015 konala v Rakúsku. Tretím faktorom bola nepochybne zvyšujúca sa prestíž a kvalita súťaže. Eurovízia za posledné roky prešla vývojom, ktorý je nám v tejto chvíli bližší, aj z hľadiska kvality, aj z hľadiska vystúpení. Každý rok zvažujeme rôzne programové formáty, ktorých by sme sa potenciálne chceli zúčastniť a kedže sme dlhšie pozorovali zvýšenie kvality súťaže a jej potenciálu osloviť českého diváka, tak sme sa rozhodli do súťaže vrátiť.
Minulý rok sa českí reprezentanti, Marta Jandová a Václav Noid Bárta, do finále neprebojovali. Semifinálové kolo vysielané na ČT ART videlo okolo sto tisíc divákov, finálový prenos približne 230-tisíc ľudí. Ako teda televízia hodnotila vlaňajšie účinkovanie?
Vyhodnotili sme to tak, že sa semifinálové kolá Eurovízie budú vysielať na ČT2, pričom veľké finále bude odvysielané na ČT1. Sto tisíc divákov pre ČT ART je krásne číslo a druhý kanál istotne priláka ešte viac ľudí, pričom prvý kanál si finále určite zaslúži. Urobíme všetko preto, aby sme sa dostali do finále a naša eventuálna kvalifikácia určite pritiahne ešte viac divákov.
Cítite, že Česká televízia vidí Eurovíziu ako dlhodobý projekt alebo jeho pokračovanie závisí od tohtoročného výsledku v Štokholme?
Rozhodovať sa bude na základe programových priorít. Samozrejme sa prihliada aj na výsledky v predchádzajúcich rokoch, situáciu v EBU a pod. Dôležitá je aj finančná stránka. Eurovízia niečo stojí a keď sa plánuje rozpočet na nasledujúci rok, hrajú aj financie svoju úlohu. Existuje teda viac faktorov, ktoré každoročne zohľadňujeme a na základe ktorých sa rozhodujeme. Neexistuje nijaká dlhodobá stratégia ako napríklad v Taliansku, kde má Eurovízia neuveriteľne dlhú tradíciu.
V rozhovore pre ESC Insight ste vyhlásili, že v Česku chýba tradícia Eurovízie. Jedným z indikátorov tohto stavu je slabá sledovanosť. Akým spôsobom ste sa to vy alebo ČT snažili v tomto roku zmeniť na domácom poli?
Dovolím si povedať, že nízka sledovanosť je skôr dôsledkom tejto chýbajúcej tradície. Tá bublina, ktorá v Česku okolo Eurovízie je, má dve podoby: ľudia buď nevedia, čo Eurovízia je alebo si myslia, že je to blbosť. Toto však nie je pravda, čo dokazuje práve celková sledovanosť súťaže, ktorá je z globálneho hľadiska fenomenálna. My sa teda toto domáce zmýšľanie snažíme zmeniť. Prvou lastovičkou bol vlaňajší profesionálnejší prístup k súťaži zo strany ČT. My sme latku, dovolím si tvrdiť, posunuli ešte vyššie, nielen čo sa kvality hudby týka, ale aj úsilím celého tímu, ktorý Gabriele pomáha. Svojou prácou sa snažíme šíriť osvetu.
Ako?
Ak si ľudia myslia, že v tomto programe vystupujú klauni a že je to blbosť, chceme, aby zistili, že to nie je pravda. V Eurovízii vystupuje viac ako 40 krajín a, dovolím si tvrdiť, viac ako 40 výborných spevákov. Nie každému tento štýl hudby sedí, treba však pamätať, že títo speváci sú vo väčšine prípadov úplné špičky vo svojich krajinách. Myslím si, že sa nám na poli osvety začína dariť. Fanúšikovia na nás reagujú veľmi pozitívne. Ľudia, ktorí Gabrielin videoklip videli, zostali v údive a pýtali sa: toto je Eurovízia? A zrazu už Eurovízia nie je niečím bizarným, ale stáva sa reálnou popovou súťažou. Najväčším zlomom však bude úspech, to je logické.
Akým spôsobom tento rok prebiehal výber skladby? Vieme, že systém sa veľmi nelíšil od vlaňajšieho výberu, teda expertná porota vybrala skladbu a následne ste vyberali interpreta. Ako ste teda vyberali aj vzhľadom na slabší záujem medzi českými umelcami o Eurovíziu?
Nepovedal by som, že záujem českých autorov je malý, ale rozhodne sa zmenila jedna vec – otvorili sme sa svetu. Povedali sme si, že do výberu zaradíme akúkoľvek pesničku, ktorú obdržíme, nielen tie od českých autorov. A tak sa aj stalo, že víťazná pieseň je napísaná švédskym kreatívnym tímom song writerov. Toto otvorenie sa sa určite vyplatilo. Vlažnejší záujem sme určite nezaregistrovali. Naopak ma záujem domácich interpretov prekvapil – mnohí sa zaujímajú o to, akým spôsobom by sa Eurovízie mohli zúčastniť.
Aká je budúcnosť výberu interpreta?
Ťažko povedať, ale vidíme, že súčasným trendom je návrat k interným výberom, ktorý necháva dramaturgii voľnejšie ruky. Interné výbery zabezpečujú, že sa do úvahy môže zobrať širší záber potenciálnych kandidátov, pričom si organizačný tím necháva väčšiu slobodu s myšlienkou pracovať. Toto je obrovská výhoda oproti situácii, keď národné kolo vyhrá pesnička, s ktorou tím nie je stotožnený a napriek tomu s ňou musí pracovať. Tento trend sa však naozaj líši od krajiny ku krajine. Vo Švédsku vyhrala skvelá pesnička, ale v niektorých krajinách ten výber nie je najšťastnejší. Vďaka internému výberu si ponechávame možnosť hrať sa s pesničkou a uviesť ju do podoby, ktorá sa nám páči.
Je známy názor Christera Björkmana, producenta švédskej pre-selekcie Melodifestivalen, ktorý sa vyjadril, že vo forme národného výberu skladby by mala byt určitá kontinuita, aby si na ňu domáci interpreti zvykli. Tento spôsob však často nepriťahuje záujem domáceho diváka, ktorý je pri každom televíznom projekte veľmi dôležitý. Čo si myslíte vy?
S prvou časťou určite súhlasím, kontinuita je veľmi dôležitá. My sme však úplne na začiatku cesty. Eurovízia má 61 rokov a my sa na nej zúčastňujeme piatykrát. Švédi, ktorí majú 50-ročnú tradíciu účasti na Eurovízii sa na kontinuitu môžu spoľahnúť. Možno práve preto je švédska hudobná produkcia na svetovej úrovni a my sa k tomu len postupne prepracúvame. Nie je dôležité, či máte národné kolá alebo nie, ale to, kto sa prihlasuje a aká tradícia v krajine existuje. Ľudia to musia chcieť vidieť. Ja som sa osobne zúčastnil na Melodifestivalen, ktorý bez problémov zaplní 50 až 60-tisícovú arénu. To je úžasné.
Aké veľké sú finančné náklady pre ČT na účasť v Eurovízii, keď sa zohľadní účastnícky poplatok, náklady na prípravu vystúpenia, promo, atď. Dovolíte si tvrdiť, že sa projekt pre ČT “oplatí”?
Naša účasť sa rozhodne vyplatí, ten prínos pre ČT a hlavne Českú republiku je obrovský. Presnú čiastku neviem povedať, ale predstava ľudí o nákladoch na projekt je väčšinou vyššia ako čiastka, ktorú reálne platíme. Cena sa odvíja v jednotkách miliónov českých korún, čo sa vzhľadom na veľkosť projektu a to, že s ním získaváme tri programy v prime time, určite oplatí. Do úvahy musíme zobrať aj iné veci, ktoré účasť prináša, ako napr. reprezentácia Českej republiky v zahraničí, reprezentácia ČT, českých umelcov a hudby po celom svete. Ten efekt, ktorý účasť so sebou prináša určite prevyšuje cenu projektu výrazným spôsobom. Dôležité je spomenúť, že na projekte sa podieľa 43 krajín, ktoré individuálne do neho vložia relatívne malé čiastky, ale dovedna dokážu vytvoriť niečo také veľké, ako je táto súťaž.
Na projekte sa zúčastňujete po prvýkrát, aký bol váš názor na súťaž pred tým, ako ste sa stali jej manažérom a aký je teraz?
Súťaž som v povedomí mal už dávno, keďže som fanúšikom talianskej hudby a sledoval som účasť talianskych spevákov na Eurovízii. Zlomilo sa to vo mne až vlani pri Marte Jandovej. Vtedy som videl, že moji kolegovia sa do projektu naplno vrátili, vytvoril sa nový tím. Registroval som obrovské nadšenie tohto tímu súťažou a aj ich obrovské sklamanie, keď sa to, v úvodzovkách, nepodarilo. A aj keď som na projekte nepracoval, tak som to s nimi prežíval. Bol som nadšený, keď mi bolo ponúknuté na projekte pracovať, profesne je to pre mňa najväčšia možná príležitosť, ktorú človek v mojej brandži v Čechách môže získať.
Má účasť Českej republiky na Eurovízii aj iné ciele ako vytvorenie úspešného televízneho programu? ČT je verejnoprávna televízia financovaná z koncesionárskych poplatkov, ako by ste teda účasť Česka obhájili pred daňovníkmi, ktorí súťaži nerozumejú?
Podľa mňa je to to isté ako hokej. Ako vysvetlíte niekomu, že hokej je financovaný z verejných zdrojov, keď sa napríklad účasť na šampionáte skončí neúspechom. Plusom v prípade Eurovízie je, že je to naozaj ohromná reprezentácia Českej republiky. Ten záujem zahraničných médií, ten počet článkov je jednoducho ohromujúci. A to je jedna z vecí, ktorá je obhájiteľná. A samozrejme, čím väčší úspech, tým lepšie sa hocičo obhajuje. Keď vyhráte v hokeji, tak sa nikto viac nezaoberá tým, koľko Česká republika dáva do hokeja.
A je to samozrejme aj prínosom pre českého diváka. Eurovízia je umeleckým projektom a my účasťou prinášame na obrazovku kultúru v európskom, ak nie celosvetovom merítku a kvalite. Z dlhodobého hľadiska má súťaž možnosť ovplyvniť aj hudobný trh v krajine. Ak v súťaži zostaneme a tá si naďalej udrží súčasnú kvalitu, tak celkom určite. Pre hudobníka ako aj bežného diváka je možnosť nahliadnuť v jeden večer do hudobnej kuchyne 43 krajín jedinečná skúsenosť.
Máte nejaký odkaz pre Slovensko, čo sa týka účasti na Eurovízii?
Pozrite sa na to a uvidíte, že je to naozaj veľká a prestížna vec, na ktorej sa oplatí zúčastniť. Príďte sa pozrieť sami a uvidíte. Samozrejme nemá zmysel niekomu radiť, a teda toto hovorím výlučne z pozície fanúšika súťaže. Slovensko má úžasnú hudobnú tradíciu. Máte veľmi veľa dokonalých muzikantov a ak to podmienky budú umožňovať, tak do toho určite choďte.
Autor je politológ, pôsobí na Univerzite v Uppsale vo Švedsku