Cannes vrcholí. Koho vytiahne Spielberg?

Z viac ako tritisíc zaslaných filmov, aby dostalo šancu uchádzať sa o prestížnu Zlatú palmu, sa umeleckému riaditeľovi Thierrymu Fremauxovi zdalo vhodných pre hlavnú súťaž len dvadsať. Z toho viac ako polovicu obsadili americkí a domáci tvorcovia. Na ktorú stranu sa napokon deväťčlenná porota prikloní -  k spominaným veľmociam alebo sa bude viac tešiť « zvyšok » sveta ?

Hoci sa na konci programu dostali aj novinky Romana Polanského (Venuša v kožuchu) a Jima Jarmuscha (Len milenci zostanú nažive), je možné povedať, že nie každý rok sa podarí vytvoriť a uviesť také výnimočné filmy, ako napríklad Hanekeho Láska alebo Hazanaviciusov Umelec. Ale keďže sme v Cannes, očakávania su vždy rovnaké. Najvyššie. Tento rok však tak určite nevyznie.

Najpozitívnejšie boli nateraz prijaté dva americké tituly – Spoznanie Llewyna Davisa bratov Coenovcov a Za svetlami sviečok Stevena Soderbergha. Spoločným pre oba tituly je fakt, že ide o menšie filmy slávnych tvorcov (mimochodom už držiteľov Zlatej palmy), oba sú situované do nedávnej minulosti, a rovnako je pre nich signifikantná najmä podmanivá hudobná kulisa. V prvom prípade ide o pozvolné sa rodiaci nástup folkovej klubovej scény začiatkom 60. rokov v New Yorku, v druhom o blýskave pódia veľkolepých šouprogramov v Las Vegas v 70. rokoch. A treba dodať, že Michael Douglas ako výstredný klavirista Liberace (v Soderberghovom opuse) je tipovaný za jedného z favoritov pre Palmu pre najlepšieho herca. Ďalším, oveľa väčším prekvapením, je jeho krajan, už 77-ročný Bruce Dern, ktorý dominuje v komornej rodinnej roadmovie Alexandra Paynea Nebraska.

Veľké nádeje na vavríny si robia aj talianski priaznivci v súvislosti s opuletnou snímkou Ohromná krása režiséra Paola Sorrentina o starnúcom seladonskom novinárovi, suverénne sa pohybujúcom v rímskej spoločenskej smotánke. Snímka uchváti opojnou kombináciou podmanivej vizuality, nádherných dekorácii a espritom « La dolce vita » 21. storočia.



Porote predsedá režisér Steven Spielberg.



So sympatiami sa skloňuje aj francúzska dráma iránskeho oscarového laureáta Asghara Farhadiho Minulosť, ktorá prináša prenikavý pohľad do rodinných problémov ženy, jej bývalého manžela, súčasného partnera a detí, hoci tentoraz nedosahuje takú dôraznú presvedčivosť ako v Oscarom ocenenom Rozchode Nadera a Simin.

Z troch ázijských príspevkov sú oveľa lepšie hodnotené Dotyk hriechu čínskeho režiséra Jia Zhangkeho a Aký otec, taký syn japonského tvorcu Kore-edu Hirokazuho, než Slamenná ochrana Takashi Miikeho. Prvá snímka predstavuje znepokojivú reakciu na neúnosnú sociálnu situáciu v čínskom hospodárskom zázraku, druhá je subtílnym a dojemným rozprávanim o šokujúcom zistení (výmena detí po narodení po šiestich rokoch) v dvoch rodinách. Tretí, remeselne bravúrne nakrútený akčný thriller, poslúžil zrejme len ako nevyhnutný žanrový doplnok canneskeho plebiscitu.

Pre mnohých sa zrejme stane objavom už 60-ročný Holanďan Alex van Warmerdam, ktorý na Croisette predstavil dokonale provokatívnu kombináciu thrilleru, čierneho humoru a absurdnej drámy pod názvom Borgman. Znepokojivý, vystredný a zábavný film – o samozvanom utopickom boji voči smrteľnej špirále konzumnej spoločnosti.

Autor týchto riadkov je aj na strane odvážneho mexického tvorcu Amanta Escalanteho, ktorého silne autentickú sociálnu drámu Heli novinárska kritika úplne odmietla a zvýraznila len vôbec nie prvoplánové scény prenikavého násilia.

Na dialógy asi najvýraznejšia snímka Arnauda Desplechina, nakrútená v angličtine, Jimmy P. (Psychoterapia jedného Indiana) ponúkla síce Benicia del Tora a Matthieua Almarica, ale nie všetci vydržali až do konca premietania. Rovnako dopadol aj prepis takmer pornografického románu Život Adely režiséra Abdellatifa Kechicheho, ktorý napriek temer explicitným scénam mileneckého vzťahu dvoch mladých žien, zaujal len zanietených divákov, možno aj kvôli svojej trojhodinovej dĺžke.

V tejto chvíli sú karty už rozdané. A jedine Steven Spielberg ako predseda poroty vie, ktoré eso v nedeľu večer bude mať najväčšiu hodnotu.


Z Cannes, Peter Nágel,
riaditeľ Art Film Fest