O Ľudovítovi Štúrovi vieme, že bol kodifikátorom spisovnej slovenčiny, politikom, buditeľom. Málokto však tuší, že mu neboli cudzie ani hospodárske či ekonomické záležitosti a novoty. Popri svojej práci „na národnom poli“ veľa cestoval a pozorne si všímal, ako sa menili scenérie krajín.
Štyridsiate roky devätnásteho storočia silne poznamenal duch priemyselnej revolúcie. Rozbiehali sa gigantické projekty na výstavbu železničných sietí a otvárali sa ich prvé úseky. Urbanizmus začal vytesňovať cintoríny na okraj miest, úžitková voda sa začala oddeľovať a s tým sa ruka v ruke objavovala kanalizácia. Ešte aj rieky prestávali tiecť po svojich prirodzených korytách a regulovali sa ich toky.
Štúrovej pozornosti modernizácia neunikla. Pustil sa do vykladania dôležitosti zriaďovania priemyselných škôl. „Tvrdil, že kým vzdelanci nájdu uplatnenie iba ako kňazi a učitelia, národ sa nepohne dopredu v bežnom živote. Každé mesto malo mať záujem o dáku priemyselnú školu, aby sa remeslá neobmedzovali len na cechový základ, ale zodpovedali moderným formám,“ povedala nám Daniela Kodajová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Štúr videl zaujímavé príležitosti pre prípadných absolventov takýchto škôl a predpokladal, že zostanú vo svojich regiónoch a nevyberú sa na vandrovky, ako bývalo zvykom.
Prečítajte si aj:
Ako by Štúr hovoril o problémoch dneška? Niektoré odpovede sú mrazivo presné
Štúr ako homosexuál? Zabudnite na legendy, tu sú fakty
Pre Veľkú Britániu sa vtedy spopularizoval pojem „banka a dielňa sveta“. Pokúšalo sa ju dobehnúť Francúzsko, o Nemecku už ani nehovoriac. Pocit nacionálneho – budujeme spoločne krajinu – sa premietol do fungovania celého hospodárska. Platili heslá, ako kupujte domáce produkty. Prebiehala fiktívna súťaž o presadenie sa toho-ktorého národa v ekonomike i hospodárstve.
V ťaživej politickej atmosfére boli európske nacionalizmy vodou na mlyn rozvoja európskych regiónov. Štúr sa nechal inšpirovať „bankou“ sveta. „Rozprával o potrebe vybudovania svojpomocných ústavov, on sám ich nazýval dobročinnými. Napríklad zo základín by sa mohli zapožičať prostriedky na rozbehnutie podnikania, deti pochádzajúce z chudobnejšieho prostredia by si mohli požičať na štúdium,“ konštatovala Kodajová.
Vôbec celý nacionalizmus bol zahľadený do budúcnosti. Štúrove myšlienky týkajúce sa hospodárstva síce neboli originálne, no on ich dokázal využiť v prospech svojej krajiny. Či už to bolo na pôde snemovne alebo v novinových článkoch.