Snímka: archív
Jozef Kroner bol laureátom mnohých slovenských, českých, maďarských, talianskych, bulharských a iných ocenení. Zdobila ho Strieborná siréna zo Sorrenta i Zlatá ruža zo Sofie, v jednom desaťročí (1969-1979) ho vyznamenali ako herca najobľúbenejšieho, najsympatickejšieho aj najpopulárnejšieho.
V 70. rokoch 20. storočia dostal Cenu sympatií Života za hybského zbojníka Pacha. In memoriam sa stal Osobnosťou Kysúc roka 1998. Na Moste slávy v Trenčianskych Tepliciach sa Jozef Kroner ocitol vedľa svetových filmových hviezd. Povedané slovami divadelného kritika, teoretika a publicistu Ladislava Čavojského Kroner bol nositeľom titulu národný umelec, ktorý mu udelila nielen vláda, ktorá už neexistuje, ale predovšetkým národ, ktorý ho mal rád.
Dvadsať významných osobností Slovenska založilo krátko po jeho smrti Spoločnosť Jozefa Kronera, ktorej cieľom je pripomínať herecké a ľudské posolstvo tejto významnej slovenskej hereckej osobnosti. Jednou z jej najdôležitejších aktivít je každoročné udeľovanie Cien Jozefa Kronera, ktoré spoločnosť organizuje spolu s Národným osvetovým centrom, Kysuckou kultúrnou nadáciou a s Divadlom Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene.
Hádam najznámejší slovenský herec sa narodil 20. marca 1924 v Staškove, okres Čadca. Učil sa v Považských strojárňach a v Považskej Bystrici ochotnícky hral divadlo. Vynikal najmä v Gorkého dráme Vassa Železnovová a v Gogoľovej Ženbe. Posledná rola mu v roku 1948 vyniesla pozvanie do martinského Slovenského komorného divadla, ktoré do konca Kronerovej hereckej kariéry v tomto meste (1956) dvakrát zmenilo názov na Divadlo SNP a Armádne divadlo. V rokoch 1956-1984 bol členom činohry Slovenského národného divadla v Bratislave.
Od začiatku vytváral Jozef Kroner charakterové postavy v komediálnom i vážnom repertoári a veľmi blízke mu boli tragikomédie. V divadle, filme aj v televízii stvárnil množstvo postáv dobrých i bezbranných ľudí, v ktorých vynikala presvedčivosť a sila jeho hereckého umenia. Charakteristická bezprostrednosť, humor a prítomnosť humánneho zmýšľania vdýchli život mnohým postavám zo slovenskej a svetovej klasiky.
Záber z filmu Obchod na korze.
Svetové uznanie mu priniesla hlavná úloha arizátora Tóna Brtka vo filme režisérov Jána Kadára a Elmara Klosa Obchod na korze (1965). Tragický príbeh z obdobia vojnového slovenského štátu a arizácie židovského majetku ocenili Oscarom za najlepší cudzojazyčný film v roku 1966. Po roku 1968 sa Obchod na korze stal zakázaným filmom na 20 rokov, pretože jeden z režisérov Ján Kadár po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy emigroval do USA. Zaslúženej slávy sa dočkal opäť až po roku 1989, keď napríklad Sabinov, mesto, v ktorom sa príbeh odohrával aj nakrúcal, zrekonštruovalo pôvodný obchod a spravilo z neho turistickú atrakciu.
Jozef Kroner v seriáli Slovácko sa nesúdi.
Originálny herecký výraz, charakteristická mimika tváre, gestikulácia a typické hlasové zafarbenie vtisli punc neopakovateľnosti mnohým filmovým hrdinom. Nedajú sa zabudnúť jeho postavy Adama Krta z Kukučínovej Rysavej jalovice či príbeh prostoduchého mládenca Kuba, alebo na jeho výkon v seriáli Sváko Ragan či Slovácko sa nesúdí.
Jozefa Kronera poznajú aj diváci v mnohých televíznych a poslucháči v rozhlasových večerníčkoch pre deti. Bol autorom rybárskych a hereckých humoresiek, napríklad Herec na udici, Herec nielen na udici, ktoré si sám ilustroval.
Zomrel 12. marca 1998 v Bratislave, krátko pred svojimi 74. narodeninami.