Cheryl Strayed zdolala vysokohorskú trasu Pacific Crest Trail a o svojej púti dlhej 1 770 kilometrov napísala knihu. Vo filmovej verzii Divočiny s oscarovým nomináciami hrá hrdinku Reese Witherspoon.
Rozhovor s Reese Witherspoon o filme si prečítajte tu.
Film Divočina zostal pri dvoch ženských oscarových nomináciách, pre Witherspoon v hlavnej úlohe a ešte výraznejšej Laure Dern v úlohe jej matky. Nebude asi náhoda, že rovnaký tvorca, kanadský režisér Jean-Marc Vallée, tiež vo svojom predošlom filme Klub poslednej nádeje "zariadil" oscarové šance tandemu hercov, vtedy to boli Matthew McConaughey a Jared Leto a sošky dostali.
Nájdu sa aj iné podobnosti. Oba filmy vychádzajú zo skutočnej udalosti, v oboch sa oslavuje nezdolná ľudská vôľa. S Divočinou však vstupuje do našich kín snímka odlišného typu, takpovediac samotárska; divákovi aj šibeničným humorom v krajných sebezáchovných situáciách často pripomenie Stroskotanca. Lenže hrdinka Divočiny si dobrodružnú skúšku vlastných limitov zvolila dobrovoľne, prakticky ako útek od života, ktorý si sama pokazila po matkinej smrti drogami, neverami a rozvodom.
Úryvky minulých dejov, z ktorých sa vyfarbuje dosť nelichotivo, sprevádzajú púť korenistú sarkastickým monológom. Nech si zúfa nad návodom k stavbe stanu, hnevá sa, keď uprostred horskej pustatiny príde o topánky, v noci sa polohlasne presviedča "Nebojím sa!" Alebo sníva o teplom jedle a splachovacom záchode, drží si zábavný odstup.
Avšak ako každá road movie trpí Divočina stavebnou predvídateľnosťou. Lemujú ju viacmenej zábavné zastávky, bizarné stretnutie - napríklad s reportérom "tuláckého" magazínu Hobo Times, citáty z kníh, ktoré vláči so sebou, príjemná hudba, pretože dievča je ctiteľkou piesní dvojice Simon-Garfunkel, aj strach, pretože náročná trasa sa vinie od Mohavskej púšte cez Kaliforniu a Oregon až ku kanadským hraniciam.
To je vlastne na filme najzaujímavejšie: v druhom pláne prináša úchvatný cestopis. Že sa k smädu na horúcom juhu pridajú štrkáče a k snehu na severe medvede, možno očakávať, ale čo si človek nedokáže predstaviť, je nekonečná osamelosť prírodných scenérií, ktoré Amerike vracajú podobu panensky nedotknutej krajiny po stvorení sveta.
Hrdinov skúšajúcich utiecť pred starými jazvami, nájsť na ceste nový začiatok, alebo dokázať si vlastnú silu sú dejiny umenia plné, takže Divočina objavuje skôr zaujímavý kút krajiny než zákutie duše. S výnimkou hrdinkinej matky, podmanivej postavy charakterizovanej výrokom "je pozitívna, aj keď umiera". Pozitívne tak slnečne a roztancovane, až brnká na nervy - kým dcéra neprijme jej odchod aj múdrosť. Niekto skrátka musí tvrdohlavo prejsť 1 770 kilometrov, aby zistil to isté, čo postava Laury Dernj vie odjakživa, bez toho, aby vytiahla päty od sporáka.
Mirka Spáčilová, idnes.cz