Je za nami viac ako polovica prázdnin, vy však máte plné ruky práce. Aké býva vaše leto?
Moje leto býva väčšinou pracovné. Hrám koncerty, letné festivaly a chystám sa ešte odbiehať do štúdia, pretože pripravujem nové pesničky, takže oddych rozhodne v programe nemám. Ak si nejaký dám, rozhodne to bude až v jeseni alebo v zime.
Kedy naposledy ste mali leto len sama pre seba?
Naposledy asi v roku 2001. Vtedy som bola ešte stredoškoláčka a zrejme som si užívala prázdniny ako správny študent. Ďalšie leto som už dva mesiace pracovala na brigáde a od roku 2003 som vhupla do hudobného sveta a začala nahrávať svoj prvý album. Odvtedy som sa vlastne naozaj nezastavila a každé jedno leto trávim koncertne, spolu s kapelou a fanúšikmi.
A nechýba vám to?
Popravde, občas áno, pretože si už naozaj neviem spomenúť, aké to bolo žiť ten bezstarostný život s „prázdnou hlavou“. Keď sa vlastne o nič nemusím starať a mám na programe len kamarátov, výlety, zážitky, cítiť vôňu prázdnin, tú „nekonečnosť“ dní a mať svoj čas pre seba. Tento pocit sa občas dostaví, keď sa zídem s kamarátmi u mňa v záhrade, opekáme na ohni dobroty neskoro do noci a hráme na gitarách. Alebo keď mama uvarí slivkové knedle. Ale ten svet, ktorý žijem teraz, mi vytvára úplne iné krásne zážitky, ktoré to všetko vykompenzujú a ja to absolútne neľutujem.
Spomínali ste, že ste vo víre festivalov. Je nejaký, kde by ste si chceli zahrať?
Napríklad na Glastonbury, ale je mi jasné, že rúbem veľmi vysoko. Som však rada, že som si mohla pred pár rokmi zahrať na Szigete.
Na konte máte aj novú pesničku V dobrom aj v zlom, vraj sa vám tvorí lepšie na jar či na jeseň. Stále to platí?
Myslím si, že áno, ale na tvorbu mi vyhovuje aj zima. Všetko to do seba zapadá, pretože cez leto mám najviac práce ako interpret, potom sa to všetko viac upokojí a ja mám vtedy čas aj na skladanie. Občas na mňa sadne splín a to býva spúšťačom tvorivých dní.
Kde ste brali inšpiráciu na túto pieseň? Text vraj čakal rozpísaný už dva roky.
Áno, v roku 2013 evidujem prvý záznam krátkeho úryvku textu z refrénu. Po čase som ho opäť našla a úplne zapadol do melódie a hudby, ktorú som si dlho len tak pospevovala a hrala na klavíri. To bol pre mňa signál, aby som ju napísala celú. Trvalo mi však dlhší čas, kým som bola s textom hotová.
Prečo?
Pretože som potrebovala jeho naozajstný význam si opäť v spomienkach prežiť a vrátiť sa k pocitom, keď som vedela, aké je to dôležité mať pri sebe ľudí, keď prežívam ťažšie obdobie.
A kto pri vás stojí v dobrom aj v zlom?
Rodina a pár priateľov. Okruh ľudí, na ktorých sa môžem spoľahnúť, sa časom zúžil a zostali len tí, ktorým naozaj na mne záleží, ale tak je to správne a som za to strašne vďačná.
K piesni ste pripravili aj novú kolekciu náramkov. Kedy a ako vznikol nápad robiť náramky s motívmi piesní?
Začalo sa to minulý rok, keď som chcela darovať fanúšikom aj niečo iné ako len pesničky, videoklipy, koncerty, albumy… Mnohí z nich mi veľmi často písali, že pri mojich pesničkách zažili rôzne životné udalosti, že sú pre nich symbolmi niečoho, čo ich postavilo na nohy. A keďže ja sama rada nosím náramky, všetko sa mi to spojilo do jedného a povedala som si, že budem vyrábať kožené náramky s názvami mojich pesničiek, ktoré ľudia poznajú a majú radi. Najprv som ich urobila len pár, pre skalných fanúšikov, ale s ich uverejnením sa spustilo niečo, čo som absolútne nečakala. Záujem ma naozaj prekvapil a náramky takmer každý týždeň vyrábam už rok a pol.
Okrem hudby ste po otcovi aj výtvarne nadaná, kreslíte, fotografujete. Neuvažovali ste, že by ste sa orientovali viac týmto smerom?
Cítim to tak, že hudba je pre mňa číslo jeden, potom kreslenie a potom fotografovanie. Ak by som nerobila s hudbou, rozhodne kreslím, ale takto je to pre mňa aj s fotením stále len hobby, ktoré ma občas vytrhne z toho hudobného kolotoča do iného sveta. Som blíženec, takže asi potrebujem venovať sa viacerým veciam, aby som nemala pocit rutiny. Preto ma to baví tak, ako to je teraz.
Pred dvanástimi rokmi výhrou v súťaži Coca Cola Popstar odštartovala vaša hudobná kariéra. Kde by bola Zuzana Smatanová dnes, keby táto výhra neprišla?
Asi by som vyštudovala Vysokú školu výtvarných umení, kam som si podala pred súťažou prihlášku, alebo by som sa zaujímala o biochémiu. Popritom by som však určite hrala na gitare a skladala si pesničky pre seba alebo pre niekoho iného.
Na vašej webovej stránke ste v sekcii Notes prednedávnom napísali, že „v uplynulých mesiacoch sa toho stalo toľko, že opísať to všetko by bolo aj na tri Notesy“. Tak prezraďte z toho aspoň niečo.
Bola som istý čas len sama so sebou. Vypla som si na mesiac telefón, odstrihla sa od okolitého sveta a užívala si prítomnosť. Poviete si, aká hlúposť alebo banalita, ale mňa to veľmi obohatilo a opäť som našla svoj stred. Začala som tvoriť, písať pesničky, našla som si vlastné tempo, ktoré mi vyhovuje. Bez tlakov a bez termínov. Prišlo to, lebo som cítila, že to potrebujem. Bola som často v štúdiu, nahrávala pesničku V dobrom aj v zlom, natočila videoklip a sústredila sa na veci, ktoré sú pre mňa naozaj dôležité.
Čo teda chystáte v budúcnosti?
Okrem koncertovania som už spomenula štúdio. Budem sa hrať, budem skladať pesničky a nahrávať. Stále je to pre mňa hra, forma relaxu, otvorenie mysle, tomu sa chcem venovať aj nasledujúce obdobie a v jeseni pôjdem ako hosť s Adamom Ďuricom na jeho koncertné turné.
Vaše piesne si mnohí pohmkávajú. Koho si pospevuje Zuzana Smatanová?
To nechcite vedieť!