Tak ako jej večné prezleky, pôsobí aj speváčkin tretí album Artpop miestami okukane. Nie je to revolúcia, ale baví. K sľubovanému odhaleniu a odhodeniu pretvárky však nedošlo.
O treťom albume Lady Gaga sme toho pred vydaním počuli veľa. V dojemnom momente jej vystúpenie na iTunes festivale, kde z albumu prvýkrát predstavila niekoľko pesničiek, si popová ikona dala dole parochňu a vyznala sa, že ju svet konečne uvidí, aká naozaj je. Bez make - upu a pretvárok. So sľubovanou premenou to však nakoniec nie je také horúce. O dievčati, ktoré žije za aurou, ako sa spieva v otváracej piesni albumu, sa v skutočnosti veľa noviniek nedozvieme.
Faktor Madonna
Lady Gaga síce do pesničiek naozaj vniesla elementy synthpopu, rocku, funku, diska či hip hopu, ale len ako korenie. V jadre ide stále o pomerne konvenčnú popovú nahrávku, ktorá nevystupuje z bezpečnej zóny siahajúcej od elektronickej tanečnej hudby k balade.
Umenie v pope, ktorého sa Gaga dovoláva názvom, už z podstaty netkvie vo vytváraní niečoho "vysokého", ale najmä v signatúre. Teda ako za pomoci bežne používaných prostriedkov a postupov dosiahnuť jedinečnosť a zapamätateľnosť, ktoré sú kľúčom k reprodukovaniu úspechu. A v tom je Lady Gaga schopná.
Album neznie ako súhrn viacmenej náhodne vybraných songov od súčasných producentov rádiového popu ako väčšina albumov ostatných popových speváčok, ktoré tento rok vyšli. Autorská osobitosť, ktorá je dobre čitateľná už v energickom tanečnom začiatku so silným refrénom, má však stále svoje veľmi isté hranice, ktoré už pred rokmi vytýčila Madonna. A ktorých ostatne Gaga dosiahla už na svojej predchádzajúcom počine Born This Way či na svojom jedinom pražskom koncerte. Na Artpope nejde ďalej, než kde už jej učiteľka a vzor bola na Confessions on a Dance Floor. Len pri tom lepšie spieva.
Počúvať po detailoch
Prevratné nie sú ani témy, ktoré Lady Gaga na kolotoči sexu, marihuany a úspechu menom Artpop rieši: zo slávy už sa vyspievávala na albumee Fame (a Fame Monster) a texty miestami pôsobia až prekvapivo "nahodene" a odfláknuto. Do nejakej spovede majú naozaj ďaleko. Ak za ňu nebudeme považovať ódu na trávu Mary Jane Holland, ktorou Gaga zaháňala bolesti po úraze.
S vedomím toho všetkého je však Artpop stále celkom vydarený popový album. Vyvstáva z nej mnoho ľahko zapamätateľných detailov, ako je gitarové sólo na konci piesne Manicure, rapový úlet Jewels N'Drugs či hranie sa s farbou a tlakom hlasu vo Swine. Sú na nej samozrejme aj zapamätateľné refrény a zo začiatku je dramaturgicky skvele zložený. Pôsobí ľahko, svižne, zábavne, ubudla urputnosť. Teda sa dá považovať za krok správnym smerom, ale rozhodne nie umeleckú revolúciu.
idnes.cz