"Východniari" vo filmovej konfrontácii

Príležitosťou na spoznávanie súčasného maďarského, poľského či ruského filmu sú dnes v podstate len filmové festivaly a podobné podujatia. Nezastupiteľnú úlohu plní v tomto zmysle festival v mestečku Cottbus v nemeckej spolkovej krajine Brandenbursko, ktorý vznikol v roku 1991 - na prelome októbra a novembra sa uskutočnil jeho 12. ročník.
Ťažiskom tohto podujatia je súťaž hraných filmov v dvoch kategóriách (celovečerné a krátkometrážne snímky), pričom prednosť majú mladí tvorcovia (v prípade celovečerných titulov musí ísť o prvý, druhý alebo tretí film toho-ktorého režiséra). Ďalšími sekciami sú Spektrum (diela predstavujúce aktuálne trendy národných kinematografií) a Národné hity (divácky najúspešnejšie filmy v jednotlivých krajinách). Sekcia Fokus sa každý rok zameriava na jednu národnú kinematografiu v širokom priereze hraných, krátkych i študentských filmov: tohto roku padla voľba na Poľsko, ktoré reprezentoval aj otvárací film festivalu, ovenčený Zlatou palmou z tohtoročného MFF v Cannes - Pianista Romana Polanského, ktorý natáčal vo svojej materskej krajine po štyridsiatich rokoch.
V hlavnej súťaži (ktorá sa, žiaľ, opäť odohrala bez slovenskej účasti) sa stretlo desať titulov zo šiestich krajín - Česka, Maďarska, Poľska, Rumunska, Ruska a Slovinska. Hlavnú cenu si odniesla česká snímka Divoké včely režiséra Bohdana Slámu, ktorú poznáme aj z našich kín, podobne ako ďalší ocenený film našich západných susedov - Zelenkov Rok ďábla, ktorý získal Cenu FIPRESCI a Cenu záujmového združenia Filmkommunikation. Podobne úspešná bola maďarská kinematografia. Film Hukkle režiséra Györgya Pálfiho (uvádzaný zhodou okolností deň po skončení cottbuského festivalu aj v Bratislave v rámci Dní maďarského filmu), svojrázny obraz vidieckeho života podaný bez slov, s veľkou dávkou humoru a so zmyslom pre detail, ocenila vo vzácnej zhode porota, novinári, študenti i publikum; jedno ocenenie si odnieslo i Zlaté mesto režiséra Sándora Cs. Nagya, čiernobiela kombinácia ľúbostného príbehu a sci-fi. Do galérie ocenených prispel ešte Rus Alexej Muradov s ťaživým sociálne ladeným príspevkom Šarkan, pripomínajúcim tvorbu Andreja Tarkovského či Alexandra Sokurova, a Slovinka Hanna A. W. Slaková s príbehom Slepá škvrna o súrodeneckej láske, drogách a aidse.
S veľkým záujmom publika sa stretli ruské filmy. Potlesk divákov si vyslúžil porotou neocenený film Dvaja šoféri režiséra Alexandra Kotta, príbeh ľúbostného trojuholníka situovaný na ruský vidiek povojnového obdobia, ktorý jemne paroduje dobové hudobné komédie, ale aj ďalšia komédia Kukučka s podobným dejovým pôdorysom (jedna žena a dvaja muži) z dielne Alexandra Rogožkina, autora kultovej komédie Svojráz národnej poľovačky, známej aj u nás z televízneho uvedenia. Easternom Vojna, inšpirovaným udalosťami v Čečensku, prispel do programu režisér Alexej Balabanov; jednu z postáv si v ňom zahral ruský herec a režisér Sergej Bodrov ml., ktorý nedávno tragicky zahynul spolu s filmovým štábom pri filmovačke v severnom Osetsku.
Slovenské farby reprezentoval v Cottbuse v sekcii Spektrum film Vlada Balca Dážď padá na naše duše. Do mysle slovenského novinára sa vkráda neodbytná otázka: Ak sa nevieme výraznejšie presadiť ani na festivale venovanom práve kinematografiám, ktoré sú (boli) v podobnej situácii ako tá naša, ako to mienime dosiahnuť v ešte väčšom, "medzinárodnejšom" meradle? Alebo ani nemienime? Hoci na druhej strane, niekoľko debutov mladých slovenských tvorcov čakajúcich na svoju premiéru by mohlo byť istým prísľubom do budúcnosti.