Minulý rok sa roztrhlo vrece s výsledkami výskumov a publikácií, ktorých spoločným menovateľom je vstup Slovenska do Európskej únie. Prvou lastovičkou boli štúdie vydané Prognostickým ústavom SAV ako Zborník analyticko-prognostických štúdií k prognóze rozvoja Slovenska do roku 2010 (Štefan Zajac a kol.).
PROGNOSTICI
O ekonomike sa hovorí v niekoľkých štúdiách zverejnených v zborníku. Procesy globalizácie sú spájané s rastom neistoty, ktorý je dôsledkom fúzie firiem, zmien v pravidlách hry. Reakcie Slovenska na globalizáciu budú podľa prognostikov podmienené európskym vnímaním tohto procesu. Hovoria o troch scenároch integrácie Slovenska do EÚ. Prvý dostal prívlastok "spoločný osud". Vďaka nemu sa Slovensko dostane do vyspelej Európy ako rovnoprávny partner. Podľa druhého scenára sa stane protektorátom EÚ. Posledný scenár integrácie hovorí o tom, že Slovensko sa stane periférnou krajinou.
Prognostici sa venovali aj právnemu prostrediu, ktoré sa bude musieť zladiť s právnymi aktmi EÚ. Medzi ťažiskové práce patrí štúdia venovaná konkurencieschopnosti a alternatívam rastu ekonomiky. Konkurencieschopnosť ekonomiky bude podľa jej autorov závisieť od výkonnosti a kvality verejnej správy, sociálnej súdržnosti a vlastného vývoja a výskumu. Autori štúdie mienia, že na Slovensku by sa mala zvyšovať kvalifikácia pre vysoké technológie, ktoré by sa mali stať komparatívnou výhodou. Priemysel bude v budúcnosti podľa nich závislý od zásahov štátu do tejto oblasti. Pri finančnej obsluhe ekonomiky hrá nie nepodstatnú úlohu kapitálový trh. V roku 2010 bude na ňom prevládať obchod s produktmi kolektívneho investovania.
Slovenská ekonomika nevytvára dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie štandardov EÚ pre oblasť životného prostredia. Želaným cieľom je však trvalo udržateľný rozvoj, ktorý je na možný len vďaka veľkým investíciám a prípadnej reštrukturalizácii ekonomiky. Monografia obsahuje dva scenáre sídelného a regionálneho rozvoja.
EKONÓMOVIA
Najrozsiahlejší priestor dostala problematika EÚ vo výskumoch Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV. Ich závery mali premiéru v júli minulého roku. Jeho výsledky druhý raz ústav vydal v monografii s titulom Ekonomické a sociálne súvislosti vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (Richard Outrata a kol.). Monografia je rozdelená na dve časti. Prvá sa venuje východiskovému stavu v prípravnom procese na vstup do Európskej únie a druhá časť prínosom a rizikám tohto procesu.
Monografia sa v prvej časti venuje najmä makroekonomickej stabilite, inštitucionálnym reformám, analýze jednotlivých ekonomických odvetví a hlavným faktorom konkurencieschopnosti. Ekonomickú konvergenciu môže podľa štúdie dosiahnuť Slovensko len vďaka štruktúrnym zmenám, rovnomernému rastu ekonomiky a dokončeniu reforiem. Makroekonomická stabilita nemá podľa autorov uspokojivý charakter a pred vstupom do EÚ by mala byť podporená obozretnou fiškálnou politikou. Kodanské kritériá pre vstup Slovenska do EÚ hovoria o tom, že reálna konvergencia nastáva vtedy, ak je krajina schopná odolávať konkurenčným tlakom a trhovým silám v EÚ. Slovenská ekonomika nie je však dosť konkurencieschopná pre nízku produktivitu a udržiavanie pomerne nízkej úrovne inflácie. Druhá časť monografie sa zaoberá prínosmi (šancami) a nákladmi (rizikami) spojenými s hlavnými oblasťami integrácie, ako sú zahraničný obchod, priame zahraničné investície, voľný pohyb pracovných síl, rozpočtovým efektom a nákladom súvisiacim so zavádzaním noriem EÚ.
Voľná zóna obchodu Slovenska s krajinami EÚ do vstupe do nej môže podľa autorov monografie znamenať väčšiu ochranu slovenskej ekonomiky. Prínosom vstupu Slovenska do Európskej únie bude pomoc, ktorú dostane z rozmanitých fondov a bude mať pozitívny dosah na verejné financie. Na druhej strane vstup do Európskej únie je spojený s nie malými nákladmi. Autori štúdie odhadli, že v rokoch 2001 až 2015 to bude od 2001??? do 250 mld. Sk v cenách z roku 2001.
KONZERVATÍVCI
Ťažiskom rozsahom neveľkej štúdie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Ekonomické dopady vstupu Slovenska do Európskej únie (Peter Gonda a kol.) sú tri problémové okruhy: porovnanie súčasného stavu ekonomiky Slovenska a EÚ, miera pripravenosti ekonomiky Slovenska v čase vstupu do EÚ a potenciálne ekonomické dopady vstupu Slovenska do EÚ.
Autori štúdie upozorňujú na prínosy a riziká skorého vstupu Slovenska do Európskej menovej únie (EMÚ) v roku 2007. Okrem zníženia transakčných nákladov je to aj neexistencia rizika výkyvov kurzu slovenskej koruny oproti iným voľne zameniteľným menám. Skorý vstup do EMÚ v čase zaostávania slovenskej ekonomiky môže znamenať väčší cenový skok a rýchlejšie dobiehanie cenovej úrovne Slovenska k EÚ, ktoré bude nepodložené rovnakou produktivitou práce. Vďaka tomu sa môže spomaliť približovanie sa Slovenska k ekonomickej úrovni a životnej úrovni EÚ.
Hlavnou nevýhodou zavedenia eura je to, že so stratou menového kurzu je spojená absencia makroekonomického nástroja chrániaceho ekonomiku pred externými šokmi. Kurz národnej meny makroekonómovia považujú za nástroj, pomocou ktorého sa dajú reálne odstrániť vplyvy reálnych šokov, pretože práve takéto šoky si vyžadujú úpravu kurzu.
NEZAMESTNANÍ
Jadrom publikácie venovanej prístupovému procesu, ktorú vydala Slovenská Spoločnosť pre zahraničnú politiku spolu s Friedrich Ebert Stiftung Monitoring integrácie SR do EÚ I, prístupový proces a problém nezamestnanosti (Anton Marcinčin a Martina Lubyová), je niekoľko základných tém. Autori sa zaoberajú najmä prípravou Slovenska na vstup do EÚ, nezamestnanosťou na Slovensku a diskusiou o budúcnosti Európskej únie.
Tvrdia, že na Slovensku sa hospodárska politika dosť dlhé obdobie vytvárala systémom pokusov a omylov. Až koncom deväťdesiatych rokov sa začali robiť prvé kroky, ktoré vedú k makroekonomickej stabilizácii a uplatňovaniu štrukturálnych reforiem. Nezamestnanosť je dlhodobým vážnym problémom Slovenska. Autori prichádzajú k záveru, že nízke odborné poznanie fenoménu nezamestnanosti viedlo k prijatiu nevhodného Zákonníka práce, neudržateľnej aktívnej politike zamestnanosti a nedostatočnej kontrole finančných prostriedkov vynakladaných na podporu zamestnanosti.