Minulý týždeň bola najhorúcejšiou svetovou mediálnou udalosťou opulentná talkshow so šiestimi hercami zo seriálu Priatelia, ktorého posledný diel sa v premiére vysielal pred sedemnástimi rokmi.
Dôvodov neutíchajúcej popularity osemdesiatpäť hodín trvajúcej romantickej komédie je viac. Patrí k nim však bezpochyby aj fakt, že v sebe zakonzervovala ducha vrcholnej éry dôverčivého optimizmu západnej spoločnosti.
Fenomenálny úspech seriálu Friends sa zrodil zo zdanlivo jednoduchého nápadu: v televíznom ateliéri v Los Angeles bude šesť postáv predstierať,
že sú obyvateľmi štyri a pol tisíca kilometrov vzdialeného New Yorku. Mladí, okolo dvadsaťpäťroční hrdinovia už majú po škole, a začínajú sa rozhliadať po svete.
Nikto ich nevaroval, že život bude takýto: že začnú nanič prácou, nebudú mať peniaze, ich milostný život bude v stave klinickej smrti. To všetko sa však dá prekonať tým, že tu budú jeden pre druhého.
Obrázkom fungujúcej komunity mladých ľudí seriál odpovedal na krízu rodiny a pošramotenú povesť vtedajšej rodičovskej generácie: jedna z postáv (Chandler) si z detstva nesie hlbokú traumu, kvôli ktorej neznáša Deň vďakyvzdania.
Ostatní na tom nie sú o nič lepšie: rodičia Rachel sa neznášajú tak, že spolu nemôžu byť v jednej miestnosti, otec Joeyho dlhodobo podvádza jeho matku a tá je s tým pre pokoj v rodine zmierená, Phoebina domnelá matka spáchala samovraždu (a jej skutočná matka sa vzdala novonarodených dvojčiat).
Jedine rodičia súrodencov Gellerových majú ako-tak fungujúci vzťah, napriek tomu je Monica ťažko stresovaná pretrvávajúcou matkinou nedôverou. A neúspešne nakoniec dopadne aj pokus jej brata Rossa o založenie...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.