„Prečo je dnes na Slovensku toľko frustrovaných ľudí, prečo u nás cítiť tú – havlovsky povedané – blbú náladu?“ pýtal sa v rozhovore pre HN magazín v roku 2014 básnik Ivan Štrpka.
A odpovedal si takto: „Sčasti sú za to zodpovedné zlé sociálne a ekonomické podmienky, no pociťujú to aj ľudia, ktorí tieto problémy nemajú. Ja za tým vidím určité nenaplnené potreby. Paradoxne, ľudia často ani nevedia, že tieto potreby majú, prípadne ich nedokážu pomenovať. Ale práve ich nenapĺňanie často ústí do rôznych závislostí a iných náhradných riešení. Raj nenájdeme v totalite materializovaného sveta. Každý z nás by sa mal nad otázkou zamyslieť. Otázka je pre každého veľmi osobná. Základ pre odpoveď je kultúra.“
Vysokú kultúru chceme viac
Päť rokov, ktoré nás delia od Štrpkovej diagnózy Slovenska, priniesli mnoho. A v skratke by sa ten vývin dal zhrnúť takto: frustrácia na jednej strane trvá a prináša otrávené ovocie v podobe podpory extrémizmu; na druhej strane – ponor do kalných vôd podhubia našej politiky, ktorý nastal po vražde Jána a Martiny, prináša aj katarzné momenty....
Zostáva vám 85% na dočítanie.