Je to vášeň, ale aj snaha o budovanie majetku. Umenie v histórii vždy priťahovalo bohatých, inteligentných a tých, ktorí mali vkus. Vedeli, čo je krásne a hodnotné, vlastnili rozsiahle zbierky a vďaka nim sa zachovali umelecké diela až dodnes. Ako dnes funguje zberateľstvo? Ide viac o krásu alebo o investíciu?
Vedeli, ako na to, mali vkus, odvahu aj peniaze. A tak podporovali umelcov svojej doby. Tí im maľovali rodinné portréty a ich mecenáši stúpali v spoločnosti na čoraz vyššiu úroveň.
V skorej renesancii sa začínala formovať nová buržoázna trieda, ktorá si svoje postavenie zvyšovala aj vďaka novým umelcom. Mediciovci mali pod patronátom Botticelliho či Michelangela.
Lord Arundel vlastnil mince, obrazy, sochy, kresby a ako mecenáš mal zásadný vplyv na flámskeho maliara Anthonisa van Dycka. Zbierka ruskej cárovnej Kataríny II. Veľkej sa stala základom pre vznik Ermitáže.
Aj na Slovensku malo zberateľstvo svoju tradíciu, aj keď menšiu ako v okolitých krajinách. Albert Tešinský ako miestodržiteľ vo vtedajšom Pressburgu sformoval základy zbierky, z ktorej neskôr vznikla viedenská Albertina.
Pôvodne vystavoval obrazy svetovej kvality na Bratislavskom hrade, no postupne si ich sťahoval do Viedne. Zberateľstvu sa venovali aj šľachtické rodiny Pálffyovcov či Törökovcov. Postupne sa k nim pridávali tiež vplyvné meštianske rodiny. Nástup komunistického režimu však pretrhol kontinuitu a zberateľstvo takmer prestalo na Slovensku existovať.
Bez kontinuity
„Bohužiaľ, akoby sme stratili tradíciu zberateľstva. ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.