Tak sa nám James Bond zamiloval. Konečne, vzdychnú si romantické duše. A skoro ho to stálo život. Konečne, zašomrú mužskí závistlivci. Našťastie ani jedno, ani druhé nehrozí úplne, hoci tentoraz sa nový agent 007 tvári, že to s láskou myslí akože naozaj. Vybral si však mrcha babu a za svoju neskúsenosť takmer zaplatil najvyššiu daň. Keby totiž v brandži pôsobil aspoň spolovice tak dlho ako sir Sean Connery, vedel by, že dvojkombinácia krásna účtovníčka môže byť iba preludom za súmraku alebo pascou za bieleho dňa. No aj napriek citovému zakopnutiu -- v ktorom Jamesovi Bondovi ešte nezáleží na tom, či je vodkatini premiešané alebo pretrepané -- je najnovšia bondovka Casino Royale povinnou jazdou každého kinofila. Je v nej takmer všetko, čím už desaťročia ohuruje tento posol svetového mieru a klasickej elegancie. Aj keby na svete neexistoval komunizmus či terorizmus, tak by M našla Jamesovi tú správnu pracovnú náplň -- zasypávanie uránových baní na Sibíri alebo konečné riešenie opitého losa ohrozujúceho škandinávskych školákov. Všetky jeho prípady majú rovnaký základ aj účel. Tým základom je model rýchlej zápletky, dlhých nervy drásajúcich naháňačiek a niekoľkých koncov. Hlavným cieľom je dobre pobaviť divákov a vtiahnuť ich aspoň na chvíľu do ilúzie sveta tajných služieb a verejných domov (alebo akýchkoľvek iných strojov na peniaze). Aj preto nemá zmysel púšťať sa do hĺbavých bondologických debát o tom, v čom a prečo je tento prípad Jamesa Bonda iný a aké odkazy v ňom môžeme nájsť. Je to jasné: má najkrajšie úvodné titulky, je v ňom menej jatiek aj zbraní hromadného ničenia a viac elektroniky aj dolárov. Bondovo auto má opäť o čosi rýchlejší odpich a pribudla v ňom malá koronárna jednotka. A v databázach MI6 je už celá planéta. Aj 007 musí byť high--tech, ak chce úspešne tiahnuť na žeriavy v Afrike, búrať domy v Benátkach alebo vyhrávať poker v Čiernej Hore. Chce totiž zostať Bond, aj keď je ešte trochu blond. Autor je filmový kritik.