"Vydavateľom chýba odvaha," rezolútne vyhlásila okuliarnatá intelektuálka na druhej strane kaviarenského stolíka. "Chýba im originalita a vydávajú stále to isté," oblizla si vrchnú peru a zapálila ďalšiu cigaretu. Usmial som sa, má trochu pravdu. Napriek tomu, že vydavatelia venujú energiu aj knihám náročným, alebo občas projektom roztomilo pochybným, najčastejšie vydávajú práve to, čo verejnosť od nich očakáva. Knižný mainstream je celkom legálnou súčasťou literárneho biznisu. "Teba vari baví čítať stále dokola rovnaké knihy rovnakých autorov?" a jej tmavé oči ma prebodli na mieste, kde si zvyčajne posledný gombík košele nezapínam. A potom to začalo. Dobrých 25 minút ostrej jazdy plnej kritiky a silných argumentov korunovala rebríčkom TOP NUDA. Slečna s okuliarmi začala Danom Brownom a cez "softselleristov" Coelha a Jackie Collins sa rýchlo prekopala v abecede až k Vieweghovi, a potom ďalej do hlbín svojho intelektuálneho suterénu. Nadýchol som sa, aby som namietol, že niekedy stačí, aby boli knihy len zábavné. Aby pri nich bolo dobre. Opatrne som navrhol detektívky Raymonda Chandlera. Ale nepomohol som si.
Premerala si ma pohľadom, ktorým obyčajne pozorujem zvieratá za plotom v zoologickej záhrade. "Prosím ťa, a čo teda vôbec čítaš?" položil som jej jedinú otázku. "Keď chcem relaxovať, listujem si v Elle alebo v americkom Vogue. Texty samozrejme zásadne nečítam. Pozerám si len farebné obrázky." Pozrimeže, každý môže relaxovať po svojom. Niekto potrebuje Dostojevského, iný červenú knižnicu. Život je, zdá sa, zložitejší, ako si myslíme...
Autor je šéfredaktor kultúrnej revue Labyrint.
StoryEditor