StoryEditor

Ateliér Lucie Gavulovej

27.07.2006, 00:00

Minule sme sa s kamarátmi v krčme zhovárali o fotografii ako umeleckom médiu, a ja som sa odrazu pristihla pri tom, ako hovorím, že "k umeleckej fotografii nemám žiaden vzťah". Hneď ako som to vyslovila, zarazila som sa nad obsahom tej vety.
Asi nie som typom "emotívneho" konzumenta umenia, ktorý sa dokáže nechať uniesť pôsobením reprodukcie určitého momentu -- situácie v čase. Pred fotografiou, ktorá sa definuje ako "umelecká", sa cítim ako pasívny pozorovateľ, ktorému nezostáva iné, len prijať predkladaný obraz ako definitívum. V každom prípade -- nie že by som nemala vzťah k fotografii, skôr nemám vzťah k jej interpretácii v rovine umenia. Myslím si, že v tejto súvislosti je na Slovensku dosť nejednoznačné postavenie dokumentárnej fotografie. Viem, že dokumentaristi túto otázku neriešia (a ani nemajú prečo), ale občas sa nad tým zamyslím: je dokumentárna fotografia umením? Spravidla len najlepší z najlepších dokumentaristov sú odbornou verejnosťou považovaní za umelcov a ich diela zdobia kalendáre alebo visia v galériách. Možno je to preto, že vo všeobecnosti sa dokumentaristom cíti každý, kto na čiernobiely film nafotí deduška žmoliaceho suchú kôrku chleba. Dokument predsa ani nemá byť nič "navyše", len bežný život zachytený na fotke. Paradoxne som však prišla na to, že viac ako tzv. umelecká fotografia mi ako umenie pripadá skôr práve tá dokumentárna. Napokon som si totiž uvedomila, že skutočným umením je zachytiť v rámci celkom banálnej situácie -- reality -- formu aj obsah v jednej sekunde (a niektorým slovenským dokumentaristom sa to obdivuhodne darí). Keď je verne zachytená tá "banalita", ale súčasne má fotka ešte aj "niečo navyše". Niečo, čo tvorí priestor práve pre tie ďalšie interpretácie, čo narúša to definitívne vyznenie. Warhol fotil úplne všetko. Nafotil hromady materiálu. Bola to forma jeho denníka -- dokumentácie udalostí. Dokonca so sebou všade ťahal ešte jedného fotografa, keby náhodou sám niečo zabudol vyfotiť. Warhol o sebe zvykol hovoriť, že nemá nápady, a tak nič nevymýšľa, len reprodukuje. Len či to nebude tak, že už vlastne nič vymýšľať ani netreba. Podľa mňa už totiž existuje všetko. Treba len hľadať a nachádzať. V umení, vo fotografii aj v živote.
Autorka je výtvarná kritička.

menuLevel = 2, menuRoute = style/kultura, menuAlias = kultura, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
14. november 2024 00:17