Jednou z najväčších hodnôt v živote je sloboda. Nedostatok slobody nás v negatívnom zmysle determinuje. Neslobody však zažívame v relatívne slobodnom svete paradoxne viac než dosť. Nie vždy môžeme napríklad profesijne vykonávať to, čo by sme chceli (napríklad z dôvodu existenciálnych obmedzení). Celý život je o prispôsobovaní sa a kompromisoch. V umení platia rovnaké zákony ako v iných povolaniach. Zákony trhu, ponuky a dopytu. Byť dnes úspešným umelcom (rozumej živiť sa dnes výlučne svojou tvorbou) zároveň znamená byť vo veľkej miere aj schopným manažérom, mať obchodného ducha. Alebo sa nechať "objaviť" šikovným a na scéne zorientovaným galeristom s dobrou intuíciou. Alebo sa to dá aj inak? Môj známy, Viktor Frešo (1974), je umelec. Viac než prezentovaním nejakého umeleckého štýlu alebo žánru sa však prezentuje svojimi mediálnymi výstupmi, organizovaním umeleckej ceny, pôsobením v skupine EGOart (spolu s Lukášom Haruštiakom), ktorú založil a všeobecným aktivizmom v oblasti kultúrnej a umeleckej sféry. Aktivizmom, ktorým sa snaží dosiahnuť svoje zviditeľnenie. Označenie umelec by tak v jeho prípade bolo možné považovať za polemické. Umenie vníma skôr ako nástroj, než ako médium. Jeho "tvorba" sa koncentruje do projektov s názvami Who Is The King (v ktorom sa necháva fotiť s celebritami prvej ligy -- Gott, Müller, Varga, Klaus, Bílá, Havlová, Polívka...) alebo Bol som tu (v ktorom po sebe v jednotlivých galériách v Česku a na Slovensku zanecháva na stene sprejom vytvorené nápisy identického znenia). Frešo prezentuje svoju osobu, svoje ego. Netvorí umenie v pravom zmysle slova. Realizuje svoje nápady. Nemožno mu uprieť invenciu ani "vražednú" energiu, s akou sa do jednotlivých projektov púšťa. Súčasné umenie, umelcov a všetko to -- často klišé -- okolo toho, vníma s nadhľadom. Okrem realizovania svojich nápadov sa živí pokojne aj spoluvlastníctvom krčmy alebo predajom plastových okien. Môžeme to vnímať ako Frešov model riešenia situácie, ako byť umelcom a zároveň mať z čoho žiť? Pred jeho odpoveďou na túto otázku mám rešpekt: "Snažím sa prijímať filozofiu zbavenia sa strachu o budúcnosť a finančnú neistotu. Je to obyčajný panický strach, ktorý ma deštruuje a nespôsobuje mi pozitívny život. Rozhodol som sa odovzdať vyššej sile. Čiže to neriešim. Tu sa totiž od hladu nezomiera. Keby mi každý človek, ktorého poznám, dal jeden krajec chleba, prežijem rok. A za ten čas by som už niečo vymyslel." Sloboda? Nesloboda?
Autorka je výtvarná kritička.
StoryEditor