Organizátorom svetového terorizmu 11. septembra 2001 ich zámer vyšiel -- útok na Svetové obchodné centrum informačne aj emotívne zasiahol celý svet. Historici či politici môžu dlho diskutovať o tom, čo tento deň znamenal v dejinách ľudstva. Pre takmer tri tisícky ľudí však znamenal jediné -- nečakanú smrť v ruinách a tme. Iba dvadsať z nich znovu uzrelo svetlo. Dvaja z nich boli policajti, o ktorých nakrútil režisér Oliver Stone film World Trade Center. Prečo práve o nich, keď ostatní tiež prežili desivé hodiny miznúcej nádeje? Osobné či spoločenské postavenie tých, ktorým sa ušli len záverečné titulky, asi nebolo dostatočne fotogenické na stvárnenie globálnej tragédie cez osud jednotlivca. Situačný model, v ktorom sa zo záchrancov stanú obete, je účinnejší než pátranie po anonymnom liftboyovi, sekretárke či zabudnutom turistovi. Policajt je autorita, americký policajt je zákonite hrdinom a veriaci americký policajt je stelesnením posolstva. Ak má aj milujúcu rodinu, tak hollywoodska schéma je naplnená. Stačí dosadiť vhodných protagonistov, v počítači vzkriesiť zrútené budovy, v newyorských uliciach aj v hollywoodskom štúdiu rozsypať kopu prachu, lietajúcich papierov aj padajúcich betónových trosiek a ilúzia je hotová. Keby sa Stone a jeho scenáristi sústredili iba na vzťah a charaktery dvoch zasypaných mužov v hraničnej situácii, mohol z toho byť celkom pôsobivý film. Takto je to iba kusisko pátosu, ktorý trhá realitu na franforce a nahrádza ju zbytočnými ornamentmi (rockový Ježiš s fľašou minerálky v ruke) či vyprázdnenými symbolmi. Ich vrcholom je mĺkvy príslušník americkej námornej pechoty, ktorého hlavným poslaním tu nie je nájsť stratenú dvojicu pod "dvojičkami", ale vysloviť svetu výzvu na pomstu, nad ktorou by sa pousmial aj kapitán Dabač. Organizátorom hollywoodskej propagandy ich zámer tentoraz nevyšiel. Z drámy sa stala nudná kantáta a zo skutočnosti iba hŕba kamenia, na ktorej rozpačito tróni jeden neodvalený Stone.
Autor je filmový kritik.
StoryEditor