Osem rokov po smrti sa jedna z kľúčových postáv našej hudby dočkala reedície všetkých oficiálnych albumov. Po revolúcii v roku 1989 do našich končín vtrhli kompaktné disky a vydavatelia začali digitálnym remasteringom oprašovať špičkové domáce nahrávky z LP platní. Ako sa napríklad stalo aj Vargovi, aj v prípade Ursinyho najskôr zareagovali Česi. Jeho prvé dva albumy po novembri vydala pražská Arta, najslávnejší (a podľa mnohých aj najlepší) album Modrý vrch vyšiel najskôr v brnianskom vydavateľstve Indies records. Sony Music Bonton a Opus sa rozhýbali až po roku 1995, ale prvé menované vytrvalo, a tak albumom Momentky skompletizovali Ursinyho na CD.
V dôsledku finančných obmedzení nie všetky reedície obsahujú kompletnú prílohu pôvodných textov, čo je dosť problém vzhľadom na to, že Ursiny vždy zhudobňoval hotové verše svojho priateľa, básnika Ivana Štrpku. Ten sa ako spoluautor spolu s Ursinyho synom ako dedičom autorských práv zase postavili proti pridaniu bonusov na pôvodné albumy. Najdôležitejšie však je, že sa niekto na reedície vôbec odhodlal. Raritných nahrávok je podľa "dvorného" editora Mariána Jaslovského dosť, ale budú môcť vyjsť iba samostatne (ako sa to stalo v prípade CD prílohy k jeho monografii o Ursinym).
Momentky sú zaujímavý album, ktorý podobne ako Všetko je inak Vargu s Hammelom doplatil na dobu, v ktorej ľudia intenzívne žili hlavne rúcajúcim sa starým spoločenským systémom. Po rokoch je to však stále zaujímavé počúvanie. Akýsi logický prelom v Ursinyho tvorbe medzi hľadaním novej pesničkovej formy v 80. rokoch a vyzretosťou posledného tvorivého obdobia. Pesničky dýchajú džezrockovými názvukmi, pikantériou je účasť ostravských mladíkov, ktorí sú dnes jadrom skupiny Buty. Štrpka sa vypäl k jedným zo svojich najlepších obrazov. V rámci Ursinyho diskografie patrí tento album skrátka medzi tie najdôležitejšie.
Dežo je spevák, ktorý spieva vo vašej hlave.
Nevanú tu uragány programovej (rockovej ani ináč známej) hystérie. Video beží samo. Vlastné. V každej hlave svieti iný podpísaný originál, vlastný obrázok.
Nepripútavajte sa, prosím - pripútava samo. Ako to poznám, čaká nás sústredenosť a uvoľnenie. Pokoj. Vzrušenie. Radosť. Nepokoj. A zase pokoj.
Pre mňa je to vždy životodarné, očistné - a príjemné. Dežova hudba ma nesie a v mojej hlave spieva Dežov magicky sugestívny, jemný, presný, sústredený, jedinečný a neopakovateľne samozrejmý hlas. Sme v tom a plávame. Vždy pri tom ide aj o život.
(Ivan Štrpka, text k programu predstavenia Modrý vrch v štúdiu S, 4. 4. 1990)