Vyšetrovateľku floridskej Rady pre sudcovskú etiku Lacy Stoltzovú jedného dňa kontaktuje záhadný zdroj a sľubuje, že jej poskytne informácie, ktoré odhalia totožnosť najskorumpovanejšieho sudcu v dejinách amerického súdnictva. S kolegom Hugom Hatchom sa pustia do vyšetrovania tohto prípadu.
Ukáže sa, že ich informátorom je bývalý právnik z Pensacoly Ramsey Mix. Dnes sa pod novou identitou ako Greg Myers rozhodol odhaliť pravdu a poukázať na tých, čo súdnictvu nerobia dobré meno.
„A bude byt navyše?“ spýtala sa.
„Samozrejme, vaša ctihodnosť. Pri golfovom ihrisku, alebo vo vežiaku?“
„Aký vysoký je ten vežiak?“
„Aký vysoký si želáš?“
„Rada by som videla oceán. Je to možné?“
„Žiadny problém. Momentálne je to desaťpodlažný dom, a čoskoro ho bude vidieť až zo zálivu.“
„To sa mi páči. Výhľad na oceán. Nie celkom penthouse, ale niečo podobné.“
Lenže odkiaľ má Greg také presné informácie?
A čo je zdrojom obrovských ziskov onoho skorumpovaného sudcu?
Všetko naznačuje, že bol zapojený do výstavby kasín v rezervácii domorodého kmeňa Tappacolov, ktoré mali obyvateľom priniesť nevídanú ekonomickú prosperitu, no namiesto toho sa otvorili dvere korupcii, prostitúcii, organizovanému zločinu, násiliu, ba i priamemu odstraňovaniu nepohodlných ľudí. Lacy Stoltzová okamžite vytuší, že tento prípad môže byť nebezpečný. A veľmi...
Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy Svišť číta herec Boris Farkaš:
JOHN GRISHAM je americký spisovateľ, autor mimoriadne úspešných trilerov z právnického a zo športového prostredia. Dve volebné obdobia bol členom mississippskej Snemovne reprezentantov. Právnická a politická prax mu poskytla množstvo tém na literárnu tvorbu.
Jeho romány preložili do 42 jazykov, viaceré z nich sa stali základom pre filmové spracovanie. Vďaka takmer tristo miliónom predaných výtlačkov po celom svete patrí azda k najčítanejším a najúspešnejším spisovateľom súčasnosti.
Prečítajte si úryvok z nového právnického trileru Johna Grishama Svišť:
Satelitné rádio hralo soft džez, kompromis. Majiteľka auta aj rádia Lacy totiž neznášala rap takmer rovnako, ako jej spolucestujúci Hugo neznášal súčasnú country hudbu. Nedokázali sa zhodnúť na športovej stanici, verejnoprávnom rádiu, evergreenoch, komédii pre dospelých či BBC, aby sa nepriblížili k bluegrassu, CNN, opere a ďalším stovkám staníc. Z frustrácie na jej strane a únavy na jeho strane sa tentoraz vzdali rýchlo a zvolili soft džez.
Jemné melódie nerušili Hugov spánok, a Lacy ich považovala za znesiteľné, aj keď nebola milovníčkou džezu. Vďaka podobným ústupkom fungovala ich spolupráca už roky. Hugo spal, Lacy šoférovala a obaja boli spokojní.
Pred finančnou krízou mala Rada pre sudcovskú etiku k dispozícii štátne autá, biele štvordverové Hondy. Lenže tie po znížení rozpočtu nenávratne zmizli. Od Lacy, Huga a ďalších štátnych zamestnancov na Floride sa očakávalo, že budú používať súkromné autá na pracovné účely, za čo dostávali päťdesiat centov za kilometer.
Hugo, otec štyroch detí, mal na krku hypotéku a jazdil na starom Broncu, ktoré ho ledva doviezlo do kancelárie, o dlhších cestách nehovoriac. A tak spal. Lacy si užívala ticho. Väčšinu prípadov riešila sama, rovnako ako jej kolegovia.
Radikálnejšie zníženie rozpočtu viedlo k obmedzeniu počtu vyšetrovateľov, zostali už len šiesti. Šiesti v štáte s dvadsiatimi miliónmi obyvateľov a tisíckou sudcov v šesťsto súdnych sieňach, ktorí ročne spracovali pol milióna prípadov.
Lacy bola vďačná, že takmer všetci sudcovia sú poctiví pracovití ľudia a ide im o spravodlivosť a rovnosť. Inak by už dávno odišla. Zopár hnilých jabĺčok úplne stačilo, aby mala čo robiť päťdesiat hodín týždenne.
Lacy vyhodila blinker a spomalila pred výjazdom. Keď auto zastavilo, Hugo sa vrhol dopredu, akoby predtým nespal, pripravený na čokoľvek. „Kde sme?“ spýtal sa.
„Skoro na mieste. Ešte dvadsať minút. Môžeš sa prevaliť na pravý bok a chrápať do okna.“
„Prepáč. Chrápal som?“
„Vždy chrápeš, aspoň podľa tvojej manželky.“
„Na svoju obranu, o tretej ráno som chodil hore dolu s jej posledným dieťaťom. Ako sa volá?“
„Manželka či dcéra?“
„Ha-ha.“
Krásna a večne tehotná Verna nemala nijaké tajomstvá, pokiaľ išlo o jej manžela. Nemala to ľahké, keď musela udržiavať jeho ego na uzde. V inom živote bol Hugo futbalová hviezda na strednej, potom oceňovaný prírastok na Floridskej štátnej univerzite a prvý prvák, ktorý nemusel čakať na zaradenie do mužstva.
Stal sa z neho obávaný a oslňujúci útočník, aspoň nakrátko, kým ho v polovici štvrtého zápasu neodniesli na nosidlách so zablokovaným stavcom v hrudnej chrbtici. Prisahal, že sa vráti. Jeho matka však povedala nie.
Absolvoval s vyznamenaním a pokračoval v štúdiu na právnickej fakulte. Hoci sláva rýchlo vybledla, stále sa správal ako majster sveta. Nemohol za to.
„Dvadsať minút?“ zavzdychal Hugo.
„Áno. Ale ak chceš, nechám ťa v aute s bežiacim motorom a môžeš spať celý deň.“
Obrátil sa doprava, zatvoril oči a povedal: „Chcem nového partnera.“
„Dobrý nápad, ibaže s tebou by nikto iný nerobil.“
„Niekoho s väčším autom.“
„Toto nespotrebuje ani päť litrov na sto kilometrov.“
Hugo zavrčal, znehybnel, potom sa mykol, čosi zamrmlal a posadil sa. Pošúchal si oči a spýtal sa: „Čo to vlastne počúvame?“
„To sme prebrali už dávno, keď sme vyšli z Tallahassee a začal si sa ukladať na zimný spánok.“
„Ak ma pamäť neklame, ponúkol som sa, že budem šoférovať.“
„Hej, s jedným okom otvoreným. Veľkorysé. Ako sa má Pippin?“
„Plače v jednom kuse. Novorodenec – a to vravím z vlastnej skúsenosti – zvyčajne neplače bezdôvodne. Trápi ho hlad, smäd, treba ho prebaliť, chce mamu... Táto malá nie. Jačí len preto, aby jačala. Netušíš, o čo prichádzaš.“
„Dovoľ, aby som ti pripomenula, že som dva razy strávila noc natriasaním Pippin.“
„Viem, a ďakujem ti za to. Nemohla by si prísť dnes večer?“
„Kedykoľvek. Je štvrtá v poradí. Neuvažovali ste o antikoncepcii?“
„Už sme začali. A keď sme pri tom, čo tvoj sexuálny život?“
„Prepáč, mala som si zahryznúť do jazyka.“
Príťažlivá Lacy bola v tridsiatich šiestich rokoch ešte vždy slobodná a jej ľúbostný život vzbudzoval zvedavosť kolegov.
Išli na východ smerom k Atlantickému oceánu. Do St. Augustine zostávalo necelých trinásť kilometrov. Lacy konečne vypla rádio, keď sa Hugo spýtal: „Už si tu niekedy bola?“
„Áno, pred niekoľkými rokmi. S vtedajším priateľom som strávila týždeň v dome na pláži.“
„Užívali ste si?“
„Zase začínaš? Myslíš aj na niečo iné?“
„Vlastne ani nie. Okrem toho, nezabúdaj, že Pippin má mesiac, čo znamená, že sme s Vernou nemali normálny manželský život najmenej tri mesiace. Aj tak tvrdím, že ma odstrihla o tri týždne skôr, ale na tom už nezáleží. Nemôžem sa vrátiť a dohnať zameškané. Takže som dosť nadržaný, ale neviem, či ona cíti to isté. Pri troch batoľatách a novorodeniatku je intimita vážne narušená.“
„O tom nič neviem.“
Hugo sa chvíľu snažil sústrediť na cestu, ale potom mu oťaželi viečka a zase zadriemal. Lacy naňho pozrela a usmiala sa. Posledných deväť rokov spolupracovali najmenej na desiatich prípadoch. Tvorili dobrý tím, navzájom si dôverovali a obaja vedeli, že Verna by sa dozvedela o každom Hugovom prehrešku, hoci zatiaľ nijaký nespáchal. Lacy pracovala s Hugom, ale klebetila a nakupovala s Vernou.
St. Augustine považujú za najstaršie mesto v Amerike, práve tam pristál moreplavec Juan Ponce de León a začal skúmať objavené územie. Mesto s bohatými dejinami a čulým turistickým ruchom je vskutku malebné vďaka historickým stavbám a starobylým dubom s hustým porastom tilandsií.
Len čo prišli na predmestie, premávka sa spomalila a vyhliadkové autobusy zastavili. Napravo sa v diaľke nad mestom vypínala starobylá katedrála. Lacy si všetko pamätala veľmi dobre. Týždeň s bývalým priateľom bola katastrofa, ale na St.
Augustine spomínala iba v dobrom.
Jedna z mnohých katastrof.
„A kto je tá záhadná osoba, s ktorou sa máme stretnúť?“ spýtal sa Hugo a opäť si pretrel oči, tentoraz zjavne odhodlaný nezaspať.
„Ešte neviem, vystupuje ako Randy.“
„Okej, pripomeň mi, prosím, prečo ideme na tajnú schôdzku s anonymným chlapom, ktorý sa údajne chystá podať sťažnosť na jedného z našich vážených sudcov.“
„To ti neviem vysvetliť. Ale rozprávala som sa s ním tri razy po telefóne a zdal sa dosť presvedčivý.“
„Super. Hovorila si niekedy so sťažovateľom, ktorý sa ti nezdal dosť presvedčivý?“
„Vydrž, dobre? Michael povedal, aby sme šli, a tak sme tu.“ Michael bol riaditeľ, ich šéf.
„Jasné. Tušíš o aké neetické správanie ide?“
„Áno. Randy povedal, že ide o veľkú vec.“
„Pánabeka, to som ešte nepočul.“
Zabočili do King Street a zaradili sa do prúdu áut v centre. Bola polovica júla, na severnej Floride vrcholila sezóna, po chodníkoch sa zdanlivo bezcieľne prechádzali turisti v sandáloch a šortkách. Lacy zaparkovala v bočnej uličke a spolu s Hugom sa zamiešali medzi turistov.
Našli kaviareň a zhruba pol hodiny zabili prezeraním lesklých brožúr o nehnuteľnostiach. Podľa inštrukcií vošli napoludnie do reštaurácie Lucaʼs Grill a sadli si k stolu pre troch. Objednali si ľadový čaj a čakali. Prešlo tridsať minút, no Randy sa neukázal, a tak si objednali sendviče. S hranolčekmi pre Huga, s ovocím pre Lacy. Jedli čo najpomalšie, pozorovali dvere a čakali.
Ako právnici si cenili svoj čas. Ako vyšetrovatelia sa však naučili byť trpezliví. Tie dve roly sa často navzájom bili.
O druhej popoludní sa vzdali a vrátili sa do auta pripomínajúceho saunu. Len čo Lacy zvrtla kľúčik v zapaľovaní, zazvonil jej mobil. Neznáme číslo. Rýchlo sa ohlásila: „Áno.“
Ozval sa mužský hlas. „Žiadal som vás, aby ste prišli sama.“ Bol to Randy.
„Na to ste mali právo. Dohodli sme sa, že sa stretneme napoludnie na obed.“
Po krátkej pauze prišla odpoveď. „Som na konci King Street v mestskom prístave, tri bloky od vás. Pošlite kamoša preč a môžeme sa porozprávať.“
„Pozrite, Randy, nie som policajtka a nepotrpím si na tajnosti. Stretnem sa s vami na kus reči, ale ak mi do minúty neprezradíte svoje pravé meno, odchádzam.“
„Sedí.“
Ukončila hovor a zamumlala: „Sedí.“
Vyšlo v spolupráci: