Stretli sme sa, ako inak, v Martinuse na Obchodnej v Bratislave. Už doobeda boli kníhkupectvo aj kaviareň Foxford plné ľudí. Michal Meško nás zaviedol na druhé poschodie (áno, aj to tam je), do kancelárií „googlovského“ štýlu, kde sa odohráva zákulisná dejová línia príbehu o úspechu v biznise. Jeho cestu k najúspešnejšiemu internetovému kníhkupectvu na Slovensku pozná snáď celá krajina a Michal už roky zbiera chválu a manažérske ocenenia. Napriek tomu je to stále úplne normálny "chalan" s triezvym prístupom k veciam.
Hovorí sa, že vianočná sezóna je raj pre kníhkupectvá. Ako sa pred sviatkami darilo Martinusu?
My si vravíme, že zbierame plody za celý rok. Posledných 30 dní prinesie približne štvrtinu ročných obratov, takže je to naozaj veľký nápor na nás aj na množstvo roboty. Je to obdobie, ktoré sa záujmom o knihy s iným ani nedá porovnať a asi je to aj dobre, lebo zvládať to viackrát do roka, by bolo náročné. Každý rok musíme na Vianoce posilňovať stavy zamestnancov, vykrývame to brigádnikmi a vlastnými silami, snažíme sa zamakať ešte viac. Pokiaľ ide o e-shop, nedávno sme po ôsmich rokoch zásadne zmenili spôsob fungovania logistiky a skladu, čo zefektívnilo prácu.
Aké boli tieto Vianoce v porovnaní s minulými rokmi?
Našťastie môžeme povedať, že stále rastieme, aj na celoročnom obrate, aj na tom vianočnom. Už to nie sú „startupové“ rasty, ale aj tento rok budú dvojciferné.
Je pravda, že malé kníhkupectvá by bez vianočnej sezóny neboli schopné prežiť?
Ono to v podstate platí o všetkých kníhkupectvách. Keď je prevádzka naozaj dobre riadená, má dobrú lokalitu, tak dokáže byť aj cez rok v miernom pluse. Nie je to však také, že by to pokrylo napríklad náklady na založenie nového obchodu. Vždy sú to Vianoce, ktoré umožnia fungovanie na celý rok. Sú aj kníhkupectvá, ktoré osem-deväť mesiacov fungujú na nule, alebo v miernej strate. Vianoce sú podstatné rovnako pre malé prevádzky, ako aj pre nás.
Kde cítite väčší nárast záujmu, v kamenných obchodoch alebo v e-shope?
Ten nárast je silnejší v kamenných. Do istej miery je to spôsobené tým, že na e-shope končia vianočné nákupy o týždeň-dva skôr, keďže ešte treba čakať na doručenie. V kamenných kníhkupectvách býva 22. alebo 23. december najsilnejší deň. Ešte aj 24. polovica ľudí, ktorí vojdú do obchodu, aj niečo kúpi.
Nový HN magazín je každý piatok vložený v HN. Hľadajte Hospodárske noviny vo svojom stánku alebo nákupnom centre po celý víkend. Sledujte nás aj na Facebooku.
Okrem toho, že potrebujete prijať viac ľudí, aké problémy musíte počas predsviatočného obdobia riešiť?
Vždy sledujeme predpoveď počasia a len čo začne snežiť, už čakáme zapadnuté kamióny. Najväčší strach máme, či sa doručenie niektorých balíkov neoneskorí, lebo to neovplyvníme. Počet ľudí, fungovanie našich systémov, to máme v rukách, počasie nie. To však platí aj o dodávkach k nám od vydavateľov. A ďalšia vec, ktorá je počas Vianoc výraznejšia ako počas roka, je problém „krištáľovej gule“. Teda keby niekto vedel, že niečo bude úspešné a bude sa to predávať, a prispôsobil by tomu počet vytlačených kusov, bol by to najúspešnejší vydavateľ na svete. Ale to nikto nevie predpovedať. Preto sa stane, že niektoré bestsellery sú napriek záujmu zákazníkov nedostupné. Vydavateľ úspech nečakal a prvý náklad je predaný. Počas Vianoc sa už dotlač často nestíha. Ale jasné, že to funguje aj opačne.
Už je nový rok, ale aký bol rok 2015 pre Martinus?
Ťažký, ale tak príjemne. Najmä interne, lebo sme v priebehu asi troch mesiacov otvorili tri nové kníhkupectvá, to bol veľký nápor práce. Oslavovali sme 25-ročné výročie, k tomu sme robili veľkú kampaň. No, nenudili sme sa. Bol to náročný rok, ale zase ho pravdepodobne budeme hodnotiť ako najúspešnejší vôbec.
Ktoré obdobia v roku boli pre vás ešte silné pokiaľ ide o predaj?
Celkom silný je aj január, ľudia asi na Vianoce nedostanú všetky knihy, ktoré by chceli. A potom letná sezóna zvykne byť celkom dobrá. A čím horšie je počasie, tým väčší záujem je o knihy. Asi pred dvomi rokmi to vyzeralo, že bude pochmúrne leto, tak predaj kníh išiel pekne hore. Všetci sa asi báli, že im bude na dovolenke len pršať. A ešte september je v pohode, keď sa deti vracajú do školy, vtedy ide aj predaj učebníc.
Spomínate problémy so snehom, závisí predaj kníh aj od meteorologických podmienok?
Keď sú vonku mraky, „teší“ sa najmä internetový predaj. Všetci si objednávku radšej vyklikajú, ako by mali ísť do obchodu, preto sú kníhkupectvá prázdnejšie. Keď je normálne počasie, idú aj do kamenného obchodu, a keď je už veľmi pekne, tak to je zlé pre každého (smiech).
A čo vy a Vianoce? Dávate ako darčeky aj knihy?
Ja ich dávam dosť veľa a často aj dostávam.
Musí byť ťažké dať knihu niekomu, kto vlastní kníhkupectvo.
Tých kníh je tak veľa, že to podľa mňa nie je až také náročné. Okrem toho mám rád, keď ich niekto vyberá za mňa.
Máte prehľad o tom, čo sa predáva? Keď sa vás zákazník opýta, viete vy a vaši zamestnanci poradiť?
Mám nejaký prehľad na základe odporúčaní našich kníhkupcov. Niektoré veci viem, napríklad komu odporučiť Nesba. Teraz čítam od Larsona Milénium 4, to by som dal každému, je to výborná kniha. A potom v takých biznis knihách som doma, to by som vedel tiež poradiť. Ale keď máme 200-tisíc kníh, nikto sa nemôže vyznať vo všetkých. Pokiaľ ide o zamestnancov, majú interný priestor, kde píšu krátke zhrnutia a recenzie kníh, takže aj tí, ktorí neobľubujú nejaký žáner, majú aspoň nejaký prehľad. A vždy sa do tímu snažíme vyberať ľudí podľa toho, či majú ku knihám aj vzťah a prehľad o nich.
Takže ich pri výbere skúšate?
Ja ich už často nevyberám, sú tu na to lepší ľudia. Ale prišli sme na to, že nám skôr záleží na tom, aký je záujemca ako človek. Ide nám o to, či medzi nás zapadne, či má podobné hodnoty a na svet sa pozerá zhruba rovnako. A ak áno, potom prídu na rad nejaké odborné skúsenosti.
Šéfovať ste začali už dosť skoro a hovoríte o sebe, že ste dosť benevolentný. Ešte ste na to nedoplatili?
Ja mám veľmi rád „samoriadiacich“ ľudí. To súvisí s tým prvým krokom výberu. Že sa pozeráte na to, aký ten človek je, aké má názory a čo ho motivuje. Tak keď nájdete niekoho, kto sa sám chce zlepšovať, posúvať ďalej, potom ho stačí len usmerňovať. A či som na to doplatil... No, vlastne na to doplácam denne a zároveň nikdy. To, že ľudia budú robiť chyby, vám môžem garantovať. Ale pokiaľ ide o to, či to zneužívajú, asi sa to stalo, ale nezamýšľam sa nad tým príliš hlboko. To, čo vidím na tých ľuďoch, ktorí sú motivovaní, nepomerne prevažuje negatíva takého riadenia.
Ako ste na tom s pochvalami? Viete zamestnancov oceniť?
Snažím sa, chcel by som viac. Ja sa sám nazývam „liečiaci perfekcionista“, takže dobré veci vidím, ale často s tým, čo by sa na tom dalo ešte zlepšiť. Ľudí asi trochu tlačím k tomu, že aj ak niečo urobili super, je to len na 90 percent, a to sa nie vždy dobre počúva. Ale vidím, že sa posúvajú ďalej.
Viackrát ste už povedali, že v Martinuse vám viac ako o predaj kníh ide o samotných zákazníkov. Čo sa im snažíte dať navyše?
Zase sa vraciame k tomu, ako sa ľudia pozerajú na svet. To znamená, že ak mne robí radosť, že niekomu robím radosť a vieme si nájsť takých ľudí, je potom už jednoduché ich „nainfikovať“ tým, že sa budeme pozerať na zákazníkov ako na niekoho, kto je nám blízky. Snažíme sa brať to tak, že my sme ľudia, za ktorými zákazníci chodia s nejakým problémom a my ho môžeme vyriešiť. To je skvelé. Zákazník je niekedy zúfalý, lebo nevie, ako potešiť blízkeho, a my mu poradíme. To je akoby sme spravili radosť hneď dvom ľuďom. A síce tým nespasíme svet, ale tých pár úsmevov navyše z neho spraví aspoň lepšie miesto.
Stále to však musíte vnímať aj ako biznis.
Jasné. Všetci chodíme do práce, dostávame za to peniaze. Nikoho nebaví úplne všetko, čo v tej práci musí robiť. Ani mňa. Ale dohromady, možnosť robiť s knihami, s takouto partiou ľudí, akú mám okolo seba, to je super. A sme v biznisovom prostredí. Takže sa tešíme, keď sa nám darí, knihy sa predávajú a keď peniaze tečú do firmy, máme možnosť otvárať nové obchody, robiť nové kampane. Ja sa naň pozerám ako na dlhodobý biznis. To znamená, že nejde len o to, aby zákazník odišiel s knihou. Môže odísť aj bez knihy, ale mal by byť spokojný.
Spomínali ste kampane pre zákazníkov. V tej súčasnej môžu ľudia niekomu venovať dve hodiny na čítanie. Zapojíte sa?
Manželka povedala, že odo mňa očakáva aspoň päť kartičiek (smiech). Ale neviem, čo spravím namiesto nej. Asi to bude súvisieť s obľúbenými činnosťami mužov ako upratovanie, to ešte vymyslím.
A keby mala ona niečo spraviť za vás, čo by to bolo?
Ani neviem. Strašne rád fotím a mám v počítači asi 50-tisíc fotiek, tak by som asi chcel, aby to niekto roztriedil.
V rámci Martinusu funguje aj kaviareň Foxford. Čím sa snažíte odlíšiť od podobných konceptov konkurencie?
Myslím, že kníhkupectvo spolu s kaviarňou je v zahraničí už dlhodobo známy koncept. My sa však snažíme oba priestory čo najviac prepojiť. Často to bolo tak, že je kníhkupectvo a pri tom kaviareň a mal som pocit, že ľudia si mysleli, že si tie knižky nemôžu zobrať, pozrieť v kaviarni. Podstatný prvok, ktorý do toho dávame, je život. A to v zmysle rôznych udalostí, besied, autogramiád. Vlastne si nemyslím, že robíme niečo radikálne inak, snažíme sa zlepšovať detaily. Napríklad si sami navrhujeme a pečieme koláče.
Pred Foxfordom boli súčasťou kníhkupectva kaviarne Shtoor. Vidíte nejaký rozdiel vo fungovaní?
Veci, ktoré sa tam dejú, teraz vidíme zvnútra, keďže vo Foxforde sa podieľame aj na riadení. Je to veľmi zaujímavý pohľad na gastro odvetvie. Je to náročný biznis, ale veľa sa učíme. A dáva nám to „strategický pokoj na duši“, teda, že sa môžeme rozhodovať, kde Foxford otvoriť, ako z kaviarne a kníhkupectva spraviť jeden priestor a nemusíme robiť až také kompromisy.
A čo knižky, ktoré si ľudia požičiavajú ku káve? Neničia sa?
Neničia, ľudia sú veľmi slušní. A keď sa stalo, že ju niekto oblial, len sa červený prišiel opýtať, či to bude v poriadku, keď si ju kúpi. Sú veľmi ľudskí. A ak niekto niečo zničí, ale aj to je len pár kusov ročne, tak deti, ktoré niekedy nerozlišujú, či ide o omaľovanku alebo nie.
Spomínate, že život kníhkupectvu dávajú aj besedy. Vy ste však okrem spisovateľov do tohto priestoru vpustili ja politiku. Prečo?
Sú to často témy, ktoré sa venujú politike alebo spoločenským udalostiam, ale priznám sa, že rozhodovanie, čo sem pustiť a čo nie, býva tenký ľad. Myslím, že na každú debatu, čo sme tu mali, boli ďalšie tri odmietnuté. Niekedy je aj dopredu ťažké prečítať, s akými témami sem chce niekto prísť. A hranica medzi politikou a vecami spoločenského záujmu je občas ťažko oddeliteľná. Keď niekto kandiduje do volieb a vydá knihu, čo je medzi politikmi obľúbené tak pol roka pred voľbami, a chce mať u nás besedu, tak slušne odmietneme. Ale keď napríklad Iveta Radičová vydala knihu a v politike nepôsobí aktívne, nevidíme to ako problém. Snažíme sa vnímať to v kontexte diania.
Pred voľbami bratislavského primátora ste mali napríklad besedu s kandidátmi.
Áno. Vtedy však boli pozvaní všetci kandidáti. Je to politická téma, ale týka sa ľudí a spoločnosti. Nebola to jednostranná debata. Takisto vidím ako možnosť mať debatu politických strán, ale musela by byť nestranne vedená. Ja v kníhkupectvách vidím priestor aj pre takéto témy.
Jednou z dôležitých udalostí, ktoré ste tento rok zažili, bolo 25. výročie Martinusu. Ako by ste zhodnotili celú túto cestu?
Ako zaujímavú. Ja som nastúpil na tú cestu asi v polčase, ale na to, čo sa nám spoločne podarilo, môžeme byť hrdí. Všetka práca, ktorú sme odviedli, chyby, ktoré sme spravili, všetko to malo zmysel a chcem veriť, že vďaka Martinusu majú niektorí ľudia o niečo krajší život. Bolo toho naozaj veľa, ale ak by som si to mohol zopakovať, určite to spravím.
Pred pár rokmi ste expandovali do Česka, chystáte ďalšie rozširovanie?
Teraz nemáme plány expandovať do ďalších krajín, pretože nemáme pocit, že by sme tam vedeli priniesť niečo nové. Keď sme začali s e-shopom na Slovensku, ľudia ešte poriadne nevedeli nakupovať cez internet, museli sme ich to svojím spôsobom aj učiť. Dnes už nevieme v okolitých krajinách priniesť niečo, čo by nemali. Okrem toho tie trhy sú tak silno lokálne, že len keď si porovnáme slovenský a český trh, top desať najpredávanejších kníh sa prekrýva možno na dvoch-troch priečkach. Napríklad v Maďarsku alebo Rakúsku by sme Dominika Dána asi nepredali, kým by nebol preložený, a práva na preklad majú vydavateľstvá. Vydavateľov pôsobiacich na viacerých trhoch je minimum, a ak sú, tak je to Slovensko a Česko.
Ako sa vám v Česku darí a čím je ten trh rozdielny?
Zatiaľ sa nám darí najlepšie odkedy, tam pôsobíme, teda od roku 2012. Česko je jazykovo blízke a približne štvrtina kníh na Slovensku sa predá v češtine, takže my sme už viac-menej celú ponuku mali. Nezačínali sme úplne na nule.
Majú aj Česi záujem o slovenské knihy?
Minimálny. V tom máme v Česku výhodu, že sa tam nikto špeciálne na slovenskú literatúru nezameriava, a my sme slovenskí, takže máme celú ponuku od nás. Pre časť zákazníkov sme teda zaujímaví.
A čo slovenský trh?
Dokopy s Panta Rhei sme niekde blízko polovice trhu. Panta Rhei je jasná jednotka v predaji v kamenných obchodoch, my sme dvojka. V predaji na internete sme jednotkou my, po nás Gorila. Trh u nás má jasne rozdané karty. Viem, že vznikajú aj nové menšie kníhkupectvá, ale ich počet je pomerne neprehľadný. Pokiaľ ide o konkurenciu, tá, samozrejme, existuje. Na Slovensku sa väčšina maloobchodného predaja deje v nákupných centrách, a tam nemá zmysel viac ako jedno kníhkupectvo, takže o tie priestory sú pomerne veľké boje. Na tento vlak Panta Rhei naskočila celkom skoro, pri nových obchodných domoch to je niekedy súboj.
Do Martinusu ste vstúpili v období, keď sa začínal boom počítačov a chvíľu to vyzeralo, že klasické papierové knihy skončia. Dnes vidíme, že tieto obavy boli zbytočné. Čo spôsobilo ten obrat?
Kedysi som čítal predpovede, že v roku 2015 majú e-knihy predbehnúť papierové knihy. Na Slovensku pritom nemajú ani jedno percento obratu. V Amerike je to okolo 20 percent. Pokiaľ ide o otázku, či papierová kniha prežije, som veľký optimista. Pre mňa, keď držím v rukách knihu, dojem z čítania je úplne iný. Možno to je tým, že sa spája príbeh s pocitom, že ho fyzicky držíte, obraciate strany. Či bude mať tento sentiment aj generácia, ktorá teraz vyrastá, neviem. Už aj moja dvojročná dcéra skúša knihy a televízor, či nie sú dotykové (smiech). Verím však, že naša generácia bude čítať aj o štyridsať rokov, takže najbližšie desaťročia bude o knihy záujem. E-kniha síce zaberie málo miesta, ale nedá sa do nej napísať venovanie, nemáte pri nej pocit, že vám tú knihu niekto daroval, odporučil, nie je ochytaná, keď ju čítate desiatykrát. Ľudia chcú, napriek technologickému boomu, stále veci prežívať osobne.
Platí to isté aj pri e-shopoch, ktoré si postupne zakladajú kamenné obchody aj napriek tomu, že sme všetci budúcnosť videli online?
Áno, súvisí to opäť s tým, že ľudia žijú vo fyzickom svete. A radi idú do priestoru, kde reálne veci vidia, môžu si prelistovať knižky. Omnichannel (využitie širokej škály predajných a komunikačných kanálov vrátane technológií a sociálnych sietí, pozn. red.) je trend, ktorý dnes počujete na všetkých retailových konferenciách. A nechcem tým povedať, že sme mali nejaký vizionársky pohľad, keď sme v 2009 začali otvárať kamenné obchody, ale bolo to preto, lebo sme z kamenného kníhkupectva vyrástli a e-shop sa rozbehol veľmi slušne, ale niečo nám stále chýbalo. Bol to intuitívny krok. Zapáčilo sa nám to, veľa sme sa naučili a potom sme to chceli skúšať ďalej. Tak sa začala rodiť sieť. Napríklad Amazon otvoril pred pár mesiacmi kamenné kníhkupectvo, takže niečo na tom zrejme ozaj bude.
Prečo sú dnes knihy také drahé?
Nemyslím si, že sú drahé. Keď idete dvaja do kina, za dve hodiny filmu dáte pätnásť eur. Za knihu dáte približne rovnakú sumu, ale vydrží vám dlhšie, môžete sa k nej vrátiť, požičať. Dnešné bestsellery stoja okolo 11 až 12 eur. Cenu navrhuje vydavateľ a väčšina kamenných predajní ju na tej úrovni aj predáva. Internetové predajne dávajú zľavy. Okrem toho je zaujímavé, že kniha dobrého autora, napríklad Dominika Dána, môže stáť len o pár eur viac ako nejakého začínajúceho spisovateľa, pričom pri Dánovi viete, čo môžete čakať, má to úroveň a priplatíte si len 20 percent oproti neznámemu. Keď si to porovnáte s kúpou mobilu, za iPhone zaplatíte niekoľkonásobok toho, čo by ste dali za menej známy, hoci aj androidový telefón. Také rozdiely by sme si pri knihách nemohli dovoliť.
Koľko kníh mesačne prečítate?
Od nula po šesť. Sú obdobia, keď čítam knihu dva mesiace, ale počas dovolenky pri mori prečítam aj päť za dva týždne.
Je za posledné obdobie kniha, ktorá vo vás zanechala dojem?
Z beletrie je to Muž menom Ove od Fredrika Backmana. A teraz mám rozčítané Milénium 4 od Davida Lagercrantza, aj pôvodná trilógia od Stiega Larssona bola skvelá. A potom vo mne zvyknú zanechať dojem biznisové knihy, napríklad The Hard Thing About Hard Things od Bena Horowitza, ktorá dáva zaujímavý pohľad na podnikanie. Alebo aj kniha o Elonovi Muskovi.
Máte nejakého knižného hrdinu?
Harryho Pottera. To mi dal čítať ešte spoluzakladateľ Martinusu Miro Santus, len aby som vedel, čo sa číta. Začal som to hltať tak, že potom som čítal anglické verzie, lebo som nevedel vydržať, kým vyjdú slovenské.
Aký je váš názor sa súčasnú slovenskú literatúru? Spomínate Dominika Dána, takže predpokladám, že ste fanúšik.
Som a myslím, že slovenská literatúra zažíva dosť úspešné obdobie, čo sa týka čítanosti aj produkcie. Veľký podiel beletrie, ktorá sa predá, je od slovenských autorov. Pokiaľ ide o šírku žánrov, dnes je až pretlak tých „kabelkových“ ženských románov, ale aj takéto knihy tu majú svoje miesto. Mám rád, keď vydavatelia vedia nájsť zlatú strednú cestu a nesnažia sa vydávať len bestsellery, ale niekedy aj na úkor ekonomických cieľov vydajú okrajové diela, ktoré si možno nájdu len menšie publikum.
Dnes už takmer každý píše knihu. Stačí niečo zažiť, ísť na dva týždne na dovolenku, a už je z toho kniha. Čo vy na to?
Je to tak, v podstate na tom nevidím nič zlé, okrem toho, že je tým pádom čoraz náročnejšie pre kníhkupcov aj čitateľov sa v tom zorientovať. V súčasnosti asi vychádza najviac kníh, ako kedy vychádzalo. Ani my nemáme možnosť mať vystavené všetky tituly, ktoré máme v predaji. Na webe máme v ponuke asi 200-tisíc kníh, ale v kamennej predajni „len“ pár desiatok tisícok titulov. Ale mnohé si čitateľov nájdu. Trúfam si však povedať, že keby neexistovali internetové obchody, vychádzalo by ich menej, lebo sú to často knihy, ktoré nájdete len v e-shopoch. Trend je, že kníh vychádza viac v menšom náklade.
Vraj ste uvažovali, že budete novinár. Neplánujete teraz, že by ste možno sám napísali knihu?
Neplánujem. Síce nikdy nehovorím nikdy, ale teraz ani neviem, o čom by mala byť a či by som si vôbec trúfol. A pretože som perfekcionista, neviem, či by som ju niekedy dopísal a večne len neupravoval.
Kto je Michal Meško
Zakladateľ najväčšieho internetového kníhkupectva Michal Meško vyštudoval manažment a marketing na Univerzite Komenského. V roku 2000 bol spoluzakladateľom stránky Referáty.sk, ktorú o štyri roky neskôr odkúpil portál Atlas.sk. V roku 2000 stál aj pri vzniku internetového kníhkupectva Martinus.sk, ktoré je dnes jednotkou na Slovensku medzi knižnými e-shopmi a svoje pôsobenie v posledných rokoch rozširuje tiež o kamenné obchody. Samotná značka Martinus vznikla už v roku 1990, keď bratia Miroslav a Jozef Santusovci z Martina založili jedno z prvých slovenských súkromných kníhkupectiev.