Je 13. augusta 1968. O pol šiestej večer odvolajú Alexandra Dubčeka zo zasadnutia predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, vrcholného orgánu vtedajšej moci u nás. Z Jalty sa hlási generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Leonid Brežnev. Telefonát trvá vyše hodiny a počas neho vyprcháva z inak zväčša usmievavej Dubčekovej tváre nadšenie a farba.
„Alexander Stepanovič, potrebujem s tebou dnes nutne hovoriť... Povedali mi, že u vás prebieha predsedníctvo. Nezdržujem ťa príliš týmto rozhovorom?“ začína Brežnev naoko zmierlivo. „Nie, prosím, súdruhovia mi už povedali, že chceš so mnou hovoriť...“ odpovedá Dubček.
Premiér Robert Fico si dnes uctil pamiatku Alexandra Dubčeka:
„Znova sa na teba obraciam, aby som vyjadril svoje znepokojenie nad tým, že prostriedky masovej propagandy nielen nesprávne vysvetľujú naše porady z Čiernej nad Tisou a Bratislavy, ale zosilňujú útoky na zdravé sily, hlásajú antisovietizmus a antisocialistické idey... Na našom politbyre sme si vymenili názory a dospeli sme jednomyseľne k záveru, že existujú všetky dôvody pre to, aby sme hodnotili vytvárajúcu sa situáciu ako porušenie dohody dosiahnutej v Čiernej nad Tisou. Mám na mysli dohodu, ktorú sme spolu uzavreli medzi štyrmi očami... mám na mysli dohodu medzi naším politbyrom a predsedníctvom vašej strany,“ prízvukuje Brežnev a naráža na stretnutie, na ktorom sa 29. júla snažil česko-slovenskej politickej špičke na čele s Dubčekom veľmi jasne naznačiť nespokojnosť s vývojom v krajine v srdci Európy.
„Už som vám hovoril, aké opatrenia činíme, aby sme skoncovali s antisovietskymi a antisocialistickými vystúpeniami prostriedkov masovej propagandy. Už som vám povedal, aké opatrenia a v akom poradí budeme vykonávať. Ale tiež som vám povedal, že ich nemožno urobiť za jeden deň. Potrebujeme na to čas...“ bráni sa Dubček.
Brežnev však ďalej namieta, že ubehol viac ako jeden deň a podľa nich sa nič významne nezmenilo. Apeluje na Dubčeka, pripomína personálne výmeny, na ktorých sa vraj v Čiernej nad Tisou dohodli. Ten opakuje, že potrebujú čas, oveľa viac času, ako je im sovietske vedenie ochotné dať. A tiež, že viaceré dôležité otázky treba najprv prerokovať v pléne. Brežnev opäť nalieha, pripomína konkrétne dátumy, Dubček kľučkuje a opakuje, že plénum bude a až ono rozhodne.
„Ak tomu dobre rozumiem, neplánuješ ani dnes prejednávať tieto otázky,“ kontruje rozladený Brežnev. „Chcem ti položiť priamu otázku: čo to má znamenať, Saša? Aj...
Zostáva vám 85% na dočítanie.