Trávenie je chúlostivá téma. Nielen preto, že témy s ním spojené zvyčajne neobchádzajú toaletu. Viaže sa k nemu aj mnoho neželaných príznakov: zvukových, pachových – proste psychicky aj sociálne neľahkých.
A povedzme si rovno, ani poctivá snaha o nápravu tráviacich ťažkostí nebýva vždy ľahká. Jednak sa často treba premôcť a absolvovať gastroskopické a/alebo kolonoskopické vyšetrenie.
A neraz len preto, aby ste sa dozvedeli, že vaše problémy sú funkčné – teda nemajú organickú príčinu –, a ak ich chcete zmierniť, musíte sa vyzbrojiť trpezlivosťou a chuťou experimentovať. Ale platí aj bé: endoskopické vyšetrenie vám môže zachrániť život; a funkčné tráviace problémy zas možno vnímať aj ako (hoci nie príliš ohľaduplného) sprievodcu na ceste k lepšej, zrelaxovanejšej a zmysluplnejšej verzii vášho života. Lebo dialóg medzi gastrointestinálnym traktom a centrálnym nervovým systémom je skutočne užší, než sa obvykle nazdávame.
Zlá tyčinková baktéria
Možno vás to zaskočí, no najrozšírenejším gastroenterologickým problémom súčasnosti trpia až dve tretiny populácie. Reč je o helikobakterovej gastritíde, teda zápale žalúdočnej sliznice spôsobenej Helicobacterom pylori.
Jej príznaky sú nešpecifické – najčastejšie však ide práve o dyspepsiu, teda rozmanité poruchy trávenia. A práve ľudia s týmito problémami patria podľa odborníkov do skupiny najčastejších pacientov v ambulanciách praktických lekárov a internistov.
Helicobacter pylori je v skutočnosti druhou najčastejšou infekciou sveta – hneď po zubnom kaze. A zďaleka nie je banálna: práve ona je totiž najčastejším spúšťačom rakoviny žalúdka, teda celkovo piatej najrozšírenejšej onkologickej diagnózy. A čo je ešte horšie: odolnosť H. pylori voči antibiotikám stúpa.
Gastroenterológ Ladislav Kužela to považuje za jeden z následkov vychádzania v ústrety strachu pacientov.
Zostáva vám 80% na dočítanie.