A prečo melónová diéta fungovať nebude? Odkiaľ sa k nám vlastne dostali gaštany? Prinášame vám odpovede nielen na tieto otázky.
Huby
Najdôležitejšou výživnou zložkou húb sú bielkoviny, ktoré sa z hľadiska zloženia podobajú živočíšnym, preto niektoré druhy môžeme považovať aj ako náhradu mäsa. Sušina húb obsahuje 5 – 30 % bielkovín. Ich prítomnosť závisí aj od veku a druhu huby. Okrem bielkovín obsahujú čerstvé huby 70 – 95 % vody. Po vysušení sa z húb vyparí väčšina z nej a ich hmotnosť sa zníži až desaťnásobne. Ďalej huby obsahujú vitamíny, z ktorých sú najviac zastúpené provitamín A-betakarotén, vitamíny B1, B2, v menšom množstve sa v nich vyskytujú aj vitamíny D, E, K a C.
Zo zdravotného hľadiska je dôležitý aj obsah minerálov a niektorých špecifických látok v hubovom tkanive. Obsahujú meď, ktorá pomáha pri hypertenzii, selén, ktorý napomáha správnej funkcii srdcovo-cievnej sústavy a spolu s vitamínmi bojujú proti voľným radikálom, ktoré spôsobujú degradáciu buniek a sú považované za jeden z faktorov vzniku rakoviny. Špecifickými látkami, ktoré huby obsahujú, sú kyselina glutámová, ktorá povzbudzuje chuť do jedla a taktiež aromatické látky, kvôli ktorým ich mnohí tak zbožňujeme, alebo naopak, nemôžeme ani cítiť.
Huby sú považované za potravinu, ale aj pochutinu, za zeleninu, ale aj náhradu bielkoviny a sú výborným doplnkom jedálneho lístka. Ku skupine bielkovín patria hliva ustricová a shiitake. Všetky ostatné druhy húb, ako sú šampiňóny, dubáky alebo kuriatka, patria k zelenine a môžu byť kombinované s ďalšími druhmi bielkovín. V primeraných dávkach podporujú trávenie, ak sa však dávka preženie, pôsobia presne opačne.
Za normálnu dávku sa považuje pokrm pripravený asi zo 100 až 200 g čerstvých húb. Toto je dávka vhodná na obed, na večeru by sa mala primerane znížiť. Nutričný prínos húb spočíva práve v ich zložení a vysokom obsahu vlákniny. Huby obsahujú v priemere iba 25 kcal na 100 g, čiže ich energetická hodnota je porovnateľná s nízkokalorickými druhmi zeleniny a ovocia.
Melón
Melón je druh zeleniny patriacej do čeľade tekvicovité. Niekedy býva nesprávne považovaný za ovocie, no z botanického hľadiska je melón bobuľa. Melónov, ktoré patria do čeľade tekvicovitých, ako napríklad uhorky. Je ich mnoho druhov a delia sa podľa farby a tvaru. Ich rozdelenie si zjednodušíme na dve hlavné skupiny – vodné melóny a cukrové melóny.
Pre svoj vysoký podiel vody (asi 95 %) predstavuje príjemný spôsob na rehydratáciu organizmu. Sú vynikajúce pre naše cievy – pomáhajú regulácii vysokého krvného tlaku, erektilnej dysfunkcii u mužov a pri ochoreniach srdca. Prínos melóna zo zdravotného hľadiska pre ľudský organizmus je však ešte väčší. Červené vnútro pokryté zeleným povrchom či oranžová odroda v sebe ukrývajú bohatstvo v podobe provitamínu A-betakaroténu s antioxidačnými vlastnosťami.
Spolu s mangom a marhuľami je melón jedným z plodov, ktoré obsahujú na 100 g väčšinu provitamínu A. Betakarotén sa v ľudskom organizme transformuje na vitamín A, ktorý je významným prvkom dôležitým pre rast a vývoj buniek, zrak a imunitný systém. Ideálna výživa pre deti a dospievajúcich. Ak chcete získať čo najbohatšie plody na obsah karoténu, vyberte si melóny s oranžovou dužinou, odroda Charentais je považovaná za najbohatšiu práve na túto látku.
Melóny sú tiež výborným zdrojom vitamínu C, 25 mg na 100 g. Vitamín C je nevyhnutný pre produkciu kolagénu a regeneráciu, je tiež antioxidantom. V menšom množstve má svoje zastúpenie aj vitamín B. Pokiaľ ide o minerálne látky, melóny sú bohaté na draslík, 300 mg na 100 g porciu, čo stimuluje diurézu (vylučovanie moču). Sekundárnymi prvkami sú horčík a vápnik, železo, zinok, meď, mangán a jód. Všetky druhy melónov obsahujú tieto základné vitamíny a minerály. Má minimálne alergénne účinky. Melóny s oranžovou farbou tela sú dobrým zdrojom bioflavonoidov a ďalších rastlinných pigmentov, ktoré pomáhajú predísť niektorým druhom rakoviny a srdcovým chorobám. Melón je aj užitočným zdrojom vlákniny, ktorá pomáha črevám pracovať účinnejšie.
Pozor si však dávajte na konzumáciu melóna pri redukcii hmotnosti. Glykemický index melóna sa totiž pohybuje od 60 do 75, čo je vyšší GI. Ak chcete chudnúť, nadmerné množstvo melóna teda do stravy nepatrí (vtedy sa má pohybovať celkový glykemický index potravín pod 50). Ďalšiu melónovú diétu už preto zbytočne nezačínajte.
Gaštany
O tom, že gaštany skvele chutia a organizmu dodávajú množstvo výživových látok, vedeli už naši predkovia žijúci v 17. storočí. Práve počas tohto storočia bol na našom území vysadený prvý gaštanový strom, ktorý sa k nám dostal z Turecka.
Zloženie gaštanov je unikátna kombinácia látok dôležitých pre ľudský organizmus. Gaštany sú bohatým zdrojom vitamínov B skupiny, najmä B1 a B2, vitamínu E či vitamínu K. Z minerálnych látok gaštany obsahujú vysoký podiel draslíka, železa, zinku, fosforu, vápnika, horčíka a sodíka.
Okrem toho sa môžu „pochváliť“ aj trieslovinami (tanínmi), teda látkami využívanými pri najrôznejších zápaloch (pri zápale ústnej dutiny, zápalových ochoreniach kože). Konzumácia gaštanov pozitívne ovplyvňuje činnosť srdca (podporuje krvný obeh), mozgu (spomaľuje proces starnutia), žalúdka (podporuje trávenie). Taktiež napomáhajú pri reumatických ťažkostiach tým, že vyživujú kosti a svaly.
Vedeli ste, že?
• obsahujú rovnaké množstvo vitamínu C ako citróny
• tvorí ich 6 – 8 % bielkovín, 3 % tukov a 40 – 42 % cukrov
• majú 7 – 10x vyššiu energetickú hodnotu ako zemiaky a preto sú odporúčané najmä športovcom a fyzicky náročne pracujúcim?
• sú vhodné aj pre diabetikov, pretože sa v nich nenachádza žiadna fruktóza ani glukóza
• môžu byť súčasťou bezlepkovej diéty, keďže neobsahujú žiadny lepok
• ochraňujú organizmus starších ľudí pred postupnými poruchami pamäte?
Článok vyšiel v decembrovom čísle mesačníka Fitmagazín.