Vytvoriť kaviareň na dedine a investovať do nej množstvo peňazí si žiada nielen dávku odvahy, ale aj know-how. Katarína Jajcajová s Viktorom Mészárosom už jednu skúsenosť mali, a to vďaka kaviarničke v Malinove. Inšpiráciu čerpali na cestách, medzi knihami, ale aj na základe praxe. Vďaka tomu, v Ivanke pri Dunaji, vytvorili kaviareň Štefánik, ktorá presne do roka musela zdvojnásobiť svoje priestory, aby utíšila „hlad“ miestnych kaviarnikov. Prečítajte si ďalší príbeh v spolupráci s portálom kávičkári.sk.
Kde a kedy sa začala vaša myšlienka na spoločné podnikanie?
Viktor: S Katkou sme sa spoznali už na vysokej škole, kde sme študovali cestovný ruch a hotelový manažment. Spoločne sme mali možnosť vycestovať na stáž do Grécka, čo nám dalo veľa skúsenosti a poznatkov pri vedení ľudí a podniku. Spoločne sme zistili, že nám spolupráca funguje, a tak sme si povedali prečo to nevyužiť.
Katka: Hľadali sme miesto, kde by sme mohli spoločne niečo vytvoriť. Skúsenosť sme už mali z Viktorovej kaviarne z Malinova a vedeli sme, že sme nastavení rovnako nielen pracovne, ale aj emočne. Do toho nám prišla ponuka od nášho známeho, ktorý nám ponúkol krásny objekt presne na križovatke našich bydlísk – Malinova a Modry. Povedali sme si, že Ivanka pri Dunaji má potenciál a vzali sme ten priestor.
Vtedy vznikla kaviareň?
Viktor: Chceli sme vytvoriť niečo, čo tu v Ivanke ešte nebolo a spájalo by sa to so samotnou dedinkou a jej históriou. Tak nám napadlo vytvoriť spomienku na slovenského politika, astronóma a vášnivého cestovateľa Milana Rastislava Štefánika, ktorý tragický zahynul pri páde lietadla v tejto obci. Nám sa táto myšlienka zapáčila a rozhodli sme sa vytvoriť memento pre Štefánika.
Nebáli ste sa ísť do tohto projektu v tejto obci?
Katka: Nie, prečo? Ak viete ľuďom ponúknuť príjemné prostredie, príjemný personál a dobrý sortiment tak si myslím že to problém nie je. Dôležite je byť zodpovedný a čestný a toho sme sa chceli aj držať. Pretože pre nás čestný bol aj Štefánik. Aj to bolo mottom pre kaviareň a od toho sme odvodili názov Café Štefánik, čo sa viacerým páčilo.
Nemali ste problém s byrokraciou vďaka samotnému názvu „Štefánik“?
Viktor: Prvé čoho sme sa báli, bolo to, aby si ľudia nemysleli, že chceme jeho meno „hanobiť“. Rôznym múzeám sa zapáčila myšlienka vytvoriť pamiatku aj na mieste , kde zahynul. Pretože okrem pár symbolických miest a samotnej mohyly, nemáte veľa možností sa v Ivanke pri Dunaji o Štefánikovi niečo dozvedieť. Tak sme začali pracovať na zbere informácií. Veľmi nám pomohli v Múzeu Milana Rastislava Štefánika na Košariskách v jeho rodnom dome.
Katka: Spolupracovali sme aj s asociáciou Milana Rastislava Štefánika a ich nadáciou. Veľmi nám pomohol pán profesor Fuska, predložili sme mu naše zdroje a myšlienku, ktorej sa chceme venovať ďalej. Pomohol nám zistiť rôzne informácie z ciest, objavov a poznatkov o tomto človekovi. Vtedy sme vedeli že ideme dobre a že ľudia sú zapálení pre túto myšlienku.
Bolo ťažké vytvoriť koncept tejto kaviarne čo sa týka zariadenia, jedla a nádychu histórie?
Katka: Zákusky a dobrú kávu si človek vie vybrať za chvíľu. Pre nás bolo veľmi dôležite vytvoriť miesto, ktoré by pripomínalo človeka, ktorý je pre túto obec a Slovensko známy. Na koncepte a zariadení sme pracovali skoro rok, bolo to ťažké obdobie, ale sme radi, že sa to skutočne podarilo. A ľudia toto miesto majú naozaj radi.
Viktor: Vďaka každej ceste sme získali množstvo nápadov, inšpirácií a poznatkov, ktoré sme preklenuli aj do samotného konceptu našej kaviarne. Ciest sa nevzdávame, naopak, snažíme sa vzdelávať touto mimoriadne príjemnou formou aj naďalej.
Čo najviac pripomína život Štefánika v priestoroch vašej kaviarne?
Viktor: Veľmi sme sa inšpirovali v múzeu a rodnom dome Štefánika. Hľadali sme to, čo by najviac vypovedalo, o tejto osobe. Zistili sme, že Štefánik mal velocipéd, ktorý miloval a trávil na ňom veľa času. Neskôr sme sa dostali aj k viacerým artefaktom, ktoré vraveli o živote tejto významnej osobnosti. A tak do priestoru kaviarne pribudli kópie pasov, vysvedčení, či listov Štefánika. Vďaka šikovnému stolárovi, sme dokonca vytvorili i zmenšenú kópiu lietadla, v ktorom zahynul.
Katka: Pomohli nám i ľudia, ktorým sa zapáčila táto myšlienka. Dostali sme rôzne publikácie, známky, vysvedčenia, fotografie, či kufre. Sme veľmi radi, že vďaka tomu môžeme vytvoriť miesto, ktoré tak pekne pripomína našu históriu.
Interiér kaviarne je založený na drahých a kvalitných materiáloch. Veľa dreva, historické artefakty, či originálne doplnky. Nebolo vám ľúto financí?
Viktor: Samozrejme, išli sme do otvorenia z menšou neistotou, ale verili sme, že tvoríme niečo nové, čo ešte v okolí a na Slovensku nie je.
Katka: Kaviareň mala byť založená na rôznych aspektoch, či je to personál, káva, zákusky, alebo priestor. Chceli sme spojiť tieto vecí do jednej a myslím si, že sa nám podarilo. Dôležite je pre nás to, aby sa tú ľudia cítili príjemne, tak ako doma. Vlastne aj pre nás je toto druhý domov.
Za úspechom kaviarne stojí zrejme aj fakt, že tu vy sami pracujete.
Viktor: Z našich ciest sa nám páčila jedna vec, a to, že niektorí majitelia sú vžití pre svoju kaviareň a svojich hosti. Týmto sa chceme riadiť aj my. Vo viacerých kaviarňach v zahraničí sa nám podarilo naraziť na staršieho pána majiteľa, ktorý je za barom. Z takýchto ľudí je cítiť lásku v podnikaní. My ju cítime tiež, sme hrdí na náš priestor a na našu prácu. Verím, že to cítia aj naši hostia.
Vaše zákusky, kávu i atmosféru si obľúbili viaceré osobnosti… Je to tým, že Ivanka je slovenský Hollywood?
Katka: Ľudia sa tu cítia príjemne a to je dôležité. Neberieme ohľad na to či je to hviezda, alebo náš zákazník. Pre nás je každý seberovný. Napríklad, veľmi rád k nám na domáce štrúdle chodí Janko Ďurovčík. Nedávno nás navštívil aj „Ivančan“ Dano Dangl či terajší prezident Andrej Kiska.
Viktor: Nie je to len o hviezdach či slávnych ľuďoch. Pre nás je dôležité, aby sa tu ľudia cítili príjemne a radi sa sem vracali. Chceme byť miestom pre všetkých a k tomu sme prispôsobili i ceny.
Aké sú vaše ciele so „Štefánikom“ do budúcnosti?
Viktor: Chceme sa ľudom otvoriť viac a premýšľame nad tak trochu inou letnou terasou pod slnečnými lúčmi. Tvoríme aj nové projekty a tematické večere.
Katka: Vychádzame z toho, že Štefánik bol vášnivý cestovateľ. I preto sme tu nedávno mali Ruskú noc alebo Česko – Slovenský večer. Na tomto chceme pracovať ďalej. Ale hlavne tu chceme byť pre ľudí.
Snímky: Ondrej Bobek
Pripravené v spolupráci s: