Napriek tomu, že svoju zmrzlináreň otvorila tak povediac ku koncu sezóny, dokázala poriadne rozvíriť debaty v miestnych gastronomických kuloároch. Rady pred podnikom na Panskej ulici v Bratislave sú túžbou každého z podnikateľov. Ďalší dôkaz o tom, že na veci treba ísť so srdcom. Rovnako ako Barbara Szalaiová, majiteľka gelatérie KOUN.
V prázdnej pasáži vyšla dúha. Zahrala všetkými farbami a dala ochutnať každému z okoloidúcich. Pretože z dúhy vzniká zmrzlina. Že ste to nevedeli? Každé dieťa vám to vysvetlí. Objaviť Taliansko uprostred hlavného mesta a povýšiť zanedbaný šarm nádvoria na niečo výnimočné, tak to sa podarilo zmrzlinárni KOUN. Nevtieravým priestorom sa nesie zvučka príjemných piesni, občas prerývanými zvukmi prístroja na výrobu zmrzliny. Tu sa to totiž naozaj vyrába, tu sa podávajú hviezdy. Zabudnite na diéty, tu sa všetko porušuje. Aj keď, zo sorbetu plného ovocia vám určite kilá rýchlo nenaskáču. Jedine ak od sladkého kornútku, ale ten môžete vymeniť za štýlovú nádobku, vhodnejšiu pre pomalších jedákov. Zmrzlina, ktorá sa tu podáva je vyrobená na základe talianskych štandardov, a preto jednoznačne patrí medzi to najlepšie čo si v Bratislave môžete dať. Kto nemá práve chuť na zmrzlinu (aj keď tomu neveríme), môže si vychutnať lahodný čaj či obľúbenú kávičku značky Trieste. Čoskoro pribudnú aj štýlové sladkosti ušité na mieru. Veď koniec koncov, tu sa všetko sladké ráta. Sladkým sa určite nedá nazvať interiér, ale skôr štýlovým. S citom prispôsobený historickej budove, v ktorej sa zmrzlináreň nachádza. Sivé steny kurizujú rozmanitým stoličkám, ktoré lákajú k posedeniu. A tie zase ku kopčeku navyše. A možno aj rovno k dvom.
Napriek svojmu krátkemu pôsobeniu dokázala vaša zmrzlináreň získať okruh verných fanúšikov a rýchlo zapadla do koloritu bratislavského Starého mesta. Ako a kedy vznikla celá táto myšlienka?
Od malička som snívala mať malú a útulnú kaviarničku. Keď som začala pracovať, čo bolo už počas výšky, stále mi chýbalo niečo tvorivé, niečo kde by som sa našla a bolo by to moje. Nakoľko inklinujem k umeniu v akejkoľvek forme, či už obrazy, jedlo alebo film, začala som hľadať práve v týchto vodách.
KOUN je úplná náhoda, zhoda okolnosti a môj pobyt v Taliansku. Je to láska ku gurmánstvu, k pôžitku, k radosti zo sveta a hlavne zo zmrzliny. KOUN je malá rodinná firma, ktorá dáva do toho všetku lásku, ktorú v sebe má. Snažíme sa neustále zdokonaľovať, učiť sa nové veci, lebo človek nikdy nie je dosť múdry a život je tiež prikrátky. To, že sa ľudia vracajú a prídu aj v daždi je na nezaplatenie. Práve naši klienti nám dodávajú energiu, čo nás posúva ďalej.
V Taliansku ste absolvovali aj špeciálnu školu zameranú len na výrobu zmrzliny. Ako prebiehala výučba?
Bolo to veľmi fajn, neskutočná skúsenosť, perfektní ľudia a hlavne super talianske gelato! Škola bola tradične od rána do večera, robili sme gelato, tvorili sme recepty, ochutnávali, pridávali a uberali suroviny a veľa sme sa nasmiali. Zišli sa ľudia z celého sveta a vznikli nové kamarátstva. Stále sme v kontakte a vymieňame si informácie čo je práve „trendy“ vo svete zmrzliny, dokonca sa stretávame aj na výstavách, kde si spomenieme na staré dobré “školské časy”. Aby nám toho gelata nebolo malo, po skončení školy sme zašli ešte na záverečné osladenie dňa do nejakej vychytenej gelaterie. Niet nad cukor pred spaním!
Čo bolo najťažšie pri tvorbe samotného KOUNu?
Najťažšie je vždy nájsť ten vhodný priestor, ako aj smer, ktorým sa chce človek uberať a odprezentovať. Ale ako sa hovorí, bez práce nie sú koláče, tak sme sa do toho spoločne s mojou rodinou vrhli. Za čo som im naozaj vďačná, rovnako moji priatelia ma tiež podporujú tak, ako sa mi o tom ani nesnívalo.
Vaše zmrzliny nesú skutočne originálne tóny chutí, ale zároveň aj pútavé názvy. Podľa čoho ich tvoríte?
Podľa nálady a podľa toho, čo ma v daný deň inšpiruje. Rada sa pozhováram, keď mi to čas dovolí, aj s klientkami, aké majú skúsenosti, čo im chutí a čo zase menej, prípadne čo by urobili inak. Veď sa predsa učíme na vlastných chybách a koľko ľudí, toľko chutí. Som si vedomá toho, že každého neočaríme, ale snažíme sa robiť to, čo robíme maximálne dobre.
Názvy mám iné, lebo aj zmrzlina je iná. A keď je melón sladký, prečo ho tak nenazvať? Keď ochutnám broskyňu a prvé na čo pomyslím je, že je úplné božská, prečo nemať Božskú broskyňu? A o Pánovi makovi ani nehovoriac. Cítim to tak, som to ja. A ľuďom sa to páči, usmievajú sa aj pred aj po zjedení zmrzliny.
Blíži sa zima. Nebojíte sa jej?
Zimu si predstavujem studenú, ale zároveň i teplú pri chutnej kávičke, horúcej čokoláde, voňavom čaji, horúcich wafliach a milovanej zmrzline. Určite sa pre každého nájde niečo, nechajte sa prekvapiť.
Snímky: Ondrej Bobek
Pripravené v spolupráci s: