To, že ovocie je najlepšie konzumovať surové, je známe už dlho. Vedeli ste však, že by ste mali jesť každý druh samostatne? Ako by sme teda mali správne jesť ovocie? Ktoré je pre nás najvhodnejšie?
Ovocie, žiaľ, v našej bežnej strave je zastúpené pomerne skromne. V posledných rokoch sme navyše svedkami poklesu jeho spotreby. Dnes obyvateľ Slovenska priemerne skonzumuje 51 kilogramov ovocia ročne, pričom odporúčané množstvo je 78 - 98 kilogramov. „Často síce pijeme sladené šťavy a nektáre zo supermarketu, tie však majú od skutočnej biologickej hodnoty čerstvého zrelého ovocia ďaleko. Podobne je na tom nezrelé dovozové exotické ovocie. Ani zrelé domáce ovocie v kombinácii s mastnými alebo presladenými jedlami však nie je ideálne“, hovorí Ľubomír Ruttkay z poradne zdravia Amethyst v Bratislave.
Ako príloha
Brusnice ako príloha k ťažkému pečenému mäsu alebo jahody ako ozdoba zmrzliny zďaleka nemôžu podľa jeho slov naplno prejaviť svoj pozitívny efekt. Pozrime sa teda spolu, ako využiť niektorých známe druhy ovocia pre svoje zdravie a ako ich netradične upraviť. „Ovocie je najlepšie konzumovať surové a každý druh samostatne, napríklad ako desiatu, olovrant alebo neskoršiu večeru. Ak chceme ovocie s niečím kombinovať, ideálne je pšeno. Táto kombinácia je ľahko stráviteľná a vhodná pre celiatikov aj diabetikov. Podobne je na tom aj kombinácia s orieškami.
Kombinácia obilnín obsahujúcich lepok s ovocím môže byť, naopak, pre niektorých ľudí zaťažujúca. Typickým príkladom sú palacinky z bielej múky s ovocím a šľahačkou, málokto má po konzumácii tohto pokrmu, obľúbeného predovšetkým u detí, harmonický pocit v žalúdku. Podobne menej vhodnou sa ukazuje byť kombinácia jogurtu a ovocia, u niektorých ľudí vyvoláva výraznejšie tráviace ťažkosti. Lepšie je preto uprednostniť neochutený biely jogurt a zjesť ho oddelene od ovocia“, dodal.
Ako na šťavy
A ako je to so sladenými ovocnými šťavami a šťavami z koncentrátov? „Tým sa radšej vyhnime. Glukózový sirup a sacharóza, ktoré obsahujú, nie sú pre naše telo dobrými priateľmi pre vysoký glykemický index, sacharín alebo aspartám pre svoj potenciálny karcinogénny účinok,“ radí lekár. Ideálne je podľa neho pripraviť si ovocnú šťavu doma z čerstvého ovocia. Niektorí ľudia sa po konzumácii surového ovocia sťažujú na nadúvanie. „Vtedy môžeme skúsiť ovocie niekoľko minút tepelne upraviť a prichutiť škoricou, klinčekom, badyánom alebo koriandrom, ktoré jeho stráviteľnosť výrazne uľahčia. Takúto úpravu tiež môžeme voliť v zimných mesiacoch alebo pri prechladnutí. Stráviteľnosť tiež zlepšuje kombinácia so pšenom“, dodal Ruttkay.
Ktoré ovocie áno
Jablko by sa pre svoje mnohostranné účinky malo stať naším každodenným spoločníkom
– rozpustná vláknina obsiahnutá v jeho dužine upravuje hladinu celkového cholesterolu a dokonca mierne zvyšuje HDL cholesterol
– bohatý obsah enzýmov napomáha naše trávenie. Jablčné pyré je dobrým pomocníkom pri zápalových ochoreniach žalúdka a čreva
– pri hnačke pomáhajú sladké jablká, pri zápche sú zase vhodné kyslé druhy
– pokiaľ pyré pripravíme aj so šupkou a konzumujeme ho večer, nerozpustná vláknina šupky pomôže naviazať toxické látky z čreva a vylúčiť ich
– pravidelná konzumácia surových jabĺk tiež pomáha pri pečeňových a obličkových ochoreniach
– vysoký obsah draslíka je výhodný pri srdcových ochoreniach a podporuje odstránenie prebytočných tekutín z organizmu
– horúca jablčná šťava sa osvedčuje pri prechladnutí, pomáha znižovať horúčku, dezinfikuje ústnu dutinu a podporuje rozpúšťanie hlienov.
Slivky by sa mala objavovať predovšetkým na stole diabetikov a kardiakov
– majú totiž nízky obsah sodíka a extrémne nízky glykemický index
– prospejú aj pri ochoreniach pečene a pri dne
– sú mimoriadne účinné v liečbe zápchy. V tomto prípade je dobré použiť slivky sušené alebo šťavu z nich a k strave doplniť ovsené vločky a pšeničné otruby, zároveň vynechať pečivo a chlieb z bielej múky
– nesladený slivkový lekvár je mimoriadne vhodný pre diabetikov, má z ovocia najvyšší podiel rozpustnej vlákniny, ktorá upravuje hladinu celkového cholesterolu.
Hrozno je veľmi cenené v Stredomorí
– je bohaté na draslík, vápnik a horčík a neobsahuje žiaden nasýtený tuk, naopak, jeho jadierka sú bohaté na cenné 3-omega mastné kyseliny. Je preto veľmi vhodné pri kardiovaskulárnych ochoreniach
– hovorí sa, že červené hroznové víno pôsobí pozitívne na srdce a cievy. Tento efekt má však aj šťava alebo mušt z červeného hrozna, bez toxického účinku etanolu
– podobne funguje aj veľmi lahodne chutiaci panenský hroznový olej, ktorý je už dnes pomerne dostupný
– hrozno pôsobí mierne močopudne a žlčopudne a znižuje kyslosť žalúdočného prostredia
– má vyšší glykemický index, preto by ho diabetici mali konzumovať veľmi obozretne a v malom množstve
– šupka červeného hrozna obsahuje biologicky významný resveratrol so silným antikarcinogénnym účinkom. Pri konzumácii hrozna preto nerobme častú chybu - nevypľúvajme cennú šupku a jadierka.
Avokádo (hruškovec americký) je síce mastné, tentoraz však ide o zdravú „mastnotu"
– obsahuje totiž prevažne nenasýtené mastné kyseliny, ktoré pozitívne pôsobia pri rekonvalescencii, depresii, neuróze, ateroskleróze, vysokom krvnom tlaku a po prekonanom infarkte myokardu
– pri chorobách kože je dobré účinok avokáda podporiť aj mrkvou, brokolicou a petržlenom
– pre vysoký obsah železa sa uplatní aj pri liečbe anémie.
Citrón je všeobecne známy ako zdroj vitamínu C
– zrelý citrón, aj keď je kyslý, je totiž zásadotvorný. Naša bežná civilizovaná strava je silne kyselinotvorná a zásadotvorné potraviny sú preto nesmierne dôležité
– citrón v kombinácii s medom je obľúbeným prostriedkom pri prechladnutí, skutočne podporuje potenie, prečistenie organizmu a rýchlejšie zotavenie
– pektín obsiahnutý v citróne upravuje hladinu cholesterolu
– pravidelné pitie vody s citrónom môže byť nápomocné pri zápalových ochoreniach kĺbov, vrátane dny.
Čučoriedka je mimoriadne vhodná pre posilnenie zraku
– antokyány a karotény podporujú regeneráciu rodopsínu, zrakového purpuru v očnej sietnici
– významný je antioxidačný účinok antokyanových farbív. Antokyány obsahujú vysoké koncentrácie látok s antibakteriálnymi a antivírusovými účinkami. Chránia epitel ciev a zvyšujú ich elasticitu. Pôsobia antiskleroticky
– glukokiníny, organické kyseliny, triesloviny a glykozidy obsiahnuté v odvare z čučoriedkových listov sú zase prospešné pre diabetikov, pretože upravujú zvýšenú hladinu glukózy
– odvar zo sušených čučoriedok je účinný pri hnačkových ochoreniach.
Brusnica obyčajná je známym prostriedkom pri prevencii a liečbe zápalových ochorení močových ciest
– brusnice vďaka obsahu viacerých organických kyselín okysľujú moč a okrem toho bránia mikroorganizmom usádzať sa na stenách močového mechúra a močovodov
– pokiaľ chceme uplatniť tento efekt brusníc, odporúča sa piť pol litra nesladenej šťavy z nich denne. Pozor na bežné brusnicové džúsy, ktoré sú často sladené - cukor výrazne pomáha činnosti baktérií!
– brusnice tiež chránia zuby, pôsobia preventívne proti vzniku zubného kazu aj kameňa
– pomáhajú tiež pri hnačke, skleróze multiplex a bolestivej menštruácii.
Článok bol publikovaný v magazíne Fit život.