V podvečer, keď sme si dohodli rozhovor, pršalo, ako dnes. Stoličky na terase boli starostlivo prisunuté k bielym stolom zvedavo sme nazreli cez okno kaviarne. Atmosféra vo vnútri presne vystihovala náladu, ktorú kaviareň Enjoy coffee sľubuje už vo svojom názve. Radosť a pohodu. Jej majiteľka Andrea Palušková podniká už od svojich devätnástich rokov. Spolu so svojím manželom na Slovensko ako prví priniesli taliansku značku Armani, dnes okrem módnych butikov vlastnia aj štýlovú kaviareň v centre Bratislavy. Považuje sa za úspešnú ženu, no tvrdí, že nikto nemôže robiť vrcholového manažéra, pokiaľ si nevyskúša prácu aj na primárnom poste, a len vlastné skúsenosti možno odovzdať ďalej. Prečítajte si ďalší z inšpiratívnych príbehov v spolupráci s portálom kávičkári.sk.
Podnikať ste začali, keď ste mali 19 rokov. V tom veku majú mladí ľudia väčšinou iné záujmy. Čo vás motivovalo k tomu, aby ste s podnikaním vôbec začali?
Motivovala ma najmä vysoká škola, no nie spôsobom, ako sa bežne očakáva. Študovala som v Trnave, ale nebola som typickým študentom so všetkým, čo k tomu patrí. Nestačilo mi to a už po prvom roku som prestúpila na diaľkové štúdium a začala podnikať. Nechcela som chodiť len do školy, ale túžila som na sebe pracovať, vyvíjať sa. Študovala som masmediálnu komunikáciu, konkrétne marketing. Na diaľkové štúdium som prešla do Bratislavy.
Aké teda boli vaše začiatky?
Najskôr som pracovala s nehnuteľnosťami, bolo to len krátko. V tom období bol predaj nehnuteľností vo veľkom rozkvete, takže som robila realitnú maklérku. Popritom som si rozvíjala vlastnú činnosť – bavil ma bytový dizajn, doplnky a dekorácie. Dá sa povedať, že do roka sme si spolu s manželom (vtedy ešte priateľom) otvorili malý obchodík v Petržalke. Obchod existuje ešte aj dnes, ale už tam predávame detskú španielsku módu. Ovplyvnilo nás najmä narodenie dcérky.
Čiže najprv realitná maklérka a potom majiteľka obchodu s bytovými doplnkami. Čo bolo ďalej?
Po štyroch rokoch podnikania s dekoráciami sme sa dostali k talianskej móde a otvorili sme si na Michalskej ulici butik so značkovou módou. V tom čase bolo veľmi ťažké dotiahnuť na Slovensko nové značky, pretože tu neboli žiadne obchodné reťazce, a teda neexistovalo portfólio, o ktoré by sme sa mohli oprieť pri získavaní nových dodávateľov. S manželom sme však boli dosť neoblomní a napokon sa nám podarilo dosiahnuť, že sme ako prví na Slovensko priniesli značku Armani.
A aká bola vaša cesta od talianskej módy k talianskej káve?
Cestovaním a získavaním nových obzorov človek často príde na to, že mu čosi chýba, hoci sa dlhodobo niečomu venuje. V podnikaní je to mnohokrát o tom, že by ste stále skúšali niečo nové. Myšlienka na kaviareň vznikla spontánne. Sami sme vnímali niektoré nedostatky v gastrosegmente, najmä čo sa týka interiérov kaviarní. Všetko sa nám zdalo rovnaké, akoby na jedno kopyto. Nehovoríme, že naša kaviareň musí osloviť všetkých. Jednoducho je vyjadrením toho, ako to cítime my. Koncept sme videli v Taliansku a veľmi nás to inšpirovalo. Keďže sa nám podarilo získať priestory v centre mesta, rozhodli sme sa, že asi je správna doba, aby sme našu myšlienku, s ktorou sme sa už roky pohrávali, začali realizovať.
Považujete Enjoy coffee za splnenie svojho sna?
Tak čiastočne. Sny sú tu stále, aj mnohé iné, ale je to jeden zo splnených snov, ktoré mám.
Kto všetko bol vašimi poradcami pri rozbehu kaviarne?
Náhodne sme sa stretávali s ľuďmi, každý radil a sami sme si museli nájsť svoju cestu. Načúvali sme od priateľov, ktorí dlhé roky pracujú v gastropriemysle, a urobili sme si vlastný, zdravý úsudok, ktorý pasoval na našu mieru.
Zaskočilo vás pri podnikaní niečo?
Človek ide do toho s tým – veď už podnikáme toľko rokov, poznáme všelijaké úskalia, no musím priznať, že gastropriemysel je úplne iný než to, s čím sme mali skúsenosti dosiaľ. Zrazu sme prišli na množstvo problémov týkajúcich sa napríklad zabezpečenia elektriny, budovala sa nová kanalizácia, a tiež vyskočili aj iné veci, ktoré sme vôbec nepredpokladali. Investícia bola oveľa vyššia, ako sme si spočiatku mysleli. Jednoznačne sme potrebovali poradiť.
Čo je teda podľa vás najdôležitejšie hľadisko pri podnikaní?
Môžem vytvoriť ideálny priestor pre podnikanie, vyberiem dobrý produkt, ktorý budem na tomto mieste ponúkať, ale tými najdôležitejšími sú zamestnanci. Pokiaľ sami nestíhate v prevádzke pracovať, celú vašu predstavu musí ovládať personál. Lebo ten je sprostredkovateľom atmosféry, ktorú ste mali v myšlienkach celé tie roky. Ak personál nie je dobre zaškolený, nikdy nevytvorí ducha priestoru, značky, firmy tak, ako ste to mali vysnívané.
Kto školí vašich zamestnancov?
Najradšej by som tam bola od rána do večera, ale keďže máme malú dcérku, nedá sa to. Personál si koučujeme sami, lebo ako som už povedala predtým, je to naša myšlienka a najlepšie ju zamestnancom sprostredkujeme priamo my.
Čo vás zaujme v ich životopise?
Pri výbere zamestnancov ma nezaujíma, akú majú školu. Veľmi dôležité však je, ako na mňa človek vplýva, keď sa stretneme, a ako sa správa, keď je hodený do vody. Po prvom pohovore som ešte nikdy nikoho neprijala, nech na mňa urobil akokoľvek dobrý dojem. Vždy robím aj druhé kolo pohovorov, kedy uchádzačom vysvetlím základné veci. Pokiaľ je dobrý, nemusí ovládať všetko, čo sa týka firmy, ale jednoducho to má v sebe… Je jedno, či ho pošlem predávať topánky, zákusky alebo hasiace prístroje. Osobnú charizmu považujem za viac než čokoľvek iné. A nikdy nepoviem: je to len predavač.
Na koho ste mysleli, keď ste svoju kaviareň budovali?
Nechcem, aby sa táto kaviareň zaškatuľkovala len pre rodiny s deťmi. Sme kaviareň pre ľudí, ktorí si chcú oddýchnuť a užiť si radostné, príjemné posedenie. Túžime, aby sa tu ľudia dobre cítili a mali chuť sa sem opäť vrátiť. Chcela by som, aby ľudia hovorili o tom, že v Enjoy coffee sa cítia dobre.
Keď ste tvorili interiér, ovplyvňovalo vás i to, že sama ste matkou?
Určite, preto tu máme aj detský kútik, čo v centre mesta dosiaľ nebolo – alebo aspoň ja som tu takú kaviareň nenašla. Kútik síce nie je veľký, ale je primerane a dobre vybavený. Zadný priestor kaviarne je prispôsobený tak, aby sa sem zmestili aj mamičky s kočíkmi, a zároveň sa tu cítili dobre. Sme baby friendly aj dog friendly (smiech). Zadná časť je pre detičky, predná pre návštevníkov so psíkom – aby sa to nemiešalo aj z hygienického hľadiska. Máme aj samostatné detské menu a verím, že časom tu budeme organizovať aj detské party.
V súčasnosti sú však napríklad veľkým trendom biopotraviny. Ponúkate ich aj vy?
Ako rodina sa snažíme žiť zdravým životným štýlom. Aj tu v kaviarni máme veľa výrobkov v biokvalite, ale nie všetko sa dá. Čo sa týka výroby koláčov – všetky máme od domácich pekárov, ktorí používajú prvotriedne suroviny od malých farmárov, a nepridávajú umelé farbivá, ani iné náhrady. V našej ponuke sa nájdu šaláty, obilniny vhodné pre celiatikov, ale ich chuť ocenia aj tí, čo chcú žiť zdravo, hoci nemajú žiadne alergie na potraviny.
Darí sa vám, ale myslíte si, že „podnikateľský duch“ sa dá zdediť?
Moji starí rodičia boli obchodníci a ja brigádujem od svojich pätnástich rokov, akonáhle som dostala občiansky preukaz. Myslím si, že pokiaľ si človek čosi vysníva, a ide si za svojím cieľom, tak sa mu to splní. Aj mne sa moje sny pomaličky napĺňajú. Nehovorím však, že tie cesty boli vždy ľahké.
Dokáže vás ešte dnes niečo prekvapiť?
Podnikanie ma stále inšpiruje, človek si občas myslí, že ho nič neprekvapí, ale opak je pravdou. Baví ma práca s ľuďmi a to, že ja sama sa neustále učím. Lebo len vlastné skúsenosti možno odovzdávať ďalej. Stále hovorím, že nikto nemôže dobre robiť vrcholového manažéra, pokiaľ si nevyskúšal prácu na primárnom poste.