Ako sa zmenili pacienti, ktorí k vám chodievajú?
Z môjho pohľadu sa profil pacientov zmenil naozaj výrazne. Na začiatku mojej praxe ako praktickej lekárky pre dospelých to boli najmä infekcie dýchacích ciest, bolesti pohybového aparátu a až v treťom rade, ak vôbec, prišiel pacient s tráviacimi ťažkosťami.
Keď už, tak to boli ľudia, ktorí mali buď žlčníkové kamene, alebo nejaký problém s pankreasom či vredy na dvanástniku, zriedkavo zapálené črevo – to sa vyliečilo a bolo po probléme.
Neskôr, asi pred dvadsiatimi rokmi, ma začali navštevovať pacienti, ktorých trápila obezita. A ani som si nevšimla, ako sa z týchto obéznych ľudí začali stávať chudí ľudia, ktorí ma navštevujú preto, lebo majú zdĺhavé tráviace ťažkosti.
Je to asi posledných sedem až osem rokov. Bola som veľmi prekvapená, keďže som robila na pracovisku, ktoré bolo v Bratislave v Mlynskej doline pri internátoch a chodievali tam aj mladí ľudia vo veku od dvadsať do zhruba dvadsaťpäť rokov. A už tí mali veľké tráviace problémy.
Predsa sa dovtedy hovorilo, že „mladí môžu aj klince zjesť“. No akosi to prestalo platiť. Mali za sebou obvykle celý rad vyšetrení a stále bez jasného výsledku.
Tak sa mi stalo, že v priebehu svojej praxe som sa prepracovala cez obezitologické poradne a chronické tráviace ťažkosti až k diagnostike a liečbe potravinových hypersenzitivít, intoleranciám, najmä k tej histamínovej, ktorá slávi absolútny boom nielen v ambulanciách, ale aj na mnohých sociálnych sieťach (úsmev).
No, žiaľ, býva to pre mnohých pacientov, ale aj lekárov konečná diagnóza. Som veľmi vďačná, že som sa mohla posunúť ďalej tak v diagnostike, ako aj v liečbe týchto pacientov.
Histamínová intolerancia je naozaj hitom posledných rokov. Je naozaj taká rozšírená?
Počty histaminikov skutočne narastajú, no rozhodne nie za všetkým stoja problémy s nedostatkom enzýmu potrebného na zmetabolizovanie histamínu. Nemám to nejako percentuálne vyčíslené, ale faktom je, že tráviacich problémov ako takých pribúda.
A poviem aj do vlastných radov, pretože získať komplexné dietologické vzdelanie na Slovensku nie je možné, takže ani mnohí kolegovia nie sú príliš edukovaní v oblasti stravovania.
Takisto nemajú príliš veľa času na pacientov, to sú známe fakty. A preto nezriedka aj po vyšetrení u špecialistov odchádzajú pacienti s diagnózou nejakej potravinovej intolerancie, no lekár im k tomu nemá čo a kedy povedať.
Často ich maximálne odkážu na nejaké internetové stránky alebo im dajú tipy na literatúru, a tí ľudia zostávajú stratení. Preto potom chodia na rôzne sociálne siete, kde si vytvárajú skupiny a radia si sami.
A z tohto samoporadenstva som úplne zúfalá, pretože tam odznievajú niekedy vyslovené nezmysly. Hlavný problém tkvie v pochopení toho, že my máme v sebe, v ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.