Názor, že by cukor mohol viesť k väčšej neposlušnosti detí, sa prvýkrát objavil v lekárskej literatúre v roku 1922. Myšlienka však verejnosť nijako nezaujala až do chvíle, keď v roku 1975 vyšiel bestseller doktora Bena Feingolda "Prečo je vaše dieťa hyperaktívne".
Vo svojej knihe doktor Feingold opisuje prípad chlapca, ktorý by mohol byť "pacientom nula" pre domnelé spojenie medzi konzumáciou cukru a hyperaktivitou.
V polovici 70. rokov začali byť pri liečbe hyperaktívnej poruchy a nesústredenosti obľúbené stimulačné lieky ako Ritalin (Metylfenidát je heterocyklický amfetamínový derivát so stimulačným účinkom) a amfetamín.
Pre rodičov, ktorí sa obávali ich možných vedľajších účinkov, sa možnosť kontroly hyperaktivity obyčajným obmedzením či vylúčením cukru zo stravy zdala byť lákavá a takmer neodolateľná.
Teóriu podporili aj niektoré štúdie
Podľa nich strava bohatá na cukry spôsobuje zvýšené vylučovanie inzulínu, ktorý spúšťa produkciu adrenalínu a hyperaktivitu. Tieto údaje však boli slabé a iní vedci ich potom spochybnili.
V roku 1994 otázku vyriešila veľmi starostlivo vypracovaná štúdia zverejnená v odbornom časopise New England Journal of Medicine. Skupina vedcov testovala bežných predškolákov a deti, ktorých rodičia uvádzali, že sú citlivé na cukor.
Rodičia, ich deti ani výskumníci nevedeli, ktoré z detí dostáva jedlo s cukrom a ktoré stravu sladenú aspartamom a ďalšími umelými sladidlami.
Pravidelné skúšky moču overovali, či deti nekonzumujú nič iné. A v päťminútových intervaloch potom vedci prevádzali deväť rôznych testov kognitívneho a behaviorálneho výkonu.
Cukor detské správanie neovplyvňuje
Štúdia dospela k záveru, že cukor nijako neovplyvňuje ani správanie detí, ani ich poznávacie funkcie. Komentár uverejnený k tejto štúdii jednoznačne uviedol:
"Neexistuje dôkaz, že samotný cukor môže zmeniť dieťa s normálnou pozornosťou na hyperaktívne dieťa." O rok neskôr dospela k rovnakému záveru analýza, ktorá zhromaždila údaje zo všetkých publikovaných štúdií.
Aj keď už bola jednoznačne vyvrátená, objavuje sa teória cukru ako príčiny detskej hyperaktivity znovu ako predmet vedeckého skúmania. Avšak výsledky týchto výskumov sú stále rovnaké - cukor detské správanie jednoducho neovplyvňuje.
Napriek tomu obmedziť deťom konzumáciu cukru nie je zlý nápad. Aj keď to nijako neovplyvní ich správanie, môže ich to ochrániť pred obezitou, cukrovkou druhého typu a srdcovými chorobami.