Nie všetci majú k dispozícii klimatizáciu. V teple sa však dá schladiť aj vhodným výberom potravín, hovorí v rozhovore pre Lidovky nutričná terapeutka Eva Placáková z pražskej kliniky Staraj sa o seba.
- Tropickým teplotám sme vystavovaní čoraz viac dní v roku. Čo sa deje s telom, keď sa prehrieva?
Človek sa počas svojho vývoja, na rozdiel od mnohých iných živočíchov, pomerne dobre adaptoval na teplotné výkyvy. Vyvinul si na to mechanizmy, napomáhajúce v extrémnych teplotách telo buď zahriať, alebo naopak ochladiť.
Extrémne teplo sa javí ako rizikovejšie. Naša telesná teplota sa za normálnych okolností pohybuje v pomerne úzkom rozmedzí, v ktorom sú zachované všetky biochemické procesy, nevyhnutné pre naše prežitie.
Ak naše termoregulačné centrum v mozgu vyhodnotí, že sa organizmus začína zahrievať, dá impulz periférnym cievam, aby sa rozšírili, začneme sa zvýšene potiť, a tým sa umožní ochladenie organizmu.
Začíname tiež rýchlejšie dýchať. Preto sú vysokými letnými teplotami nadmerne zaťažovaní najmä ľudia, ktorí trpia nejakým chronickým ochorením, kardiaci a potom starší ľudia a malé deti. Tí zas nemajú dostatočne adaptabilnú termoreguláciu.
Značne znepríjemniť život dokáže horúco aj ľuďom so zvýšenou funkciou štítnej žľazy a ľuďom v dlhodobom chronickom strese, ktorí sa zase zle adaptujú na akékoľvek teplotné zmeny.
Prehriatie organizmu sa môže prejaviť všeobecne vyčerpaním, bolesťou hlavy, horúčkou, nechutenstvom, závratmi, u detí až kŕčmi z horúčavy. U dospelých zase až stratou vedomia a šokom.
- Ako sa schladiť, keď nie je k dispozícii klimatizácia?
V prvom rade je dôležité sa nadmerným teplotám nevystavovať, nechodiť na priame slnko a nešportovať okolo poludnia. A tiež sa dostatočne hydratovať. Ochladiť sa v horúčave môžete sprchovaním, aj niekoľkokrát denne a podporou cirkulácie okolitého vzduchu, napríklad vetrákom, ktorý odvanie už zahriate vrstvy vzduchu okolo pokožky.
Niektoré potraviny majú tiež potenciál ochladzovať, čo znamená, že na ich metabolizmus naše telo spotrebuje viac energie (tepla), než vydá. Medzi také potraviny môžeme zaradiť predovšetkým rôzne druhy šalátov, kapustovú zeleninu (reďkovky, kaleráby), uhorky, cukety, zeler, melóny.
Z ovocia citrusy, takmer všetky druhy strukovín a ich klíčky, morské riasy. Zo živočíšnych potravín ochladzuje napríklad jogurt, najlepšie kozí a morské plody. Z byliniek zase napríklad mäta, koreň aj list púpavy, žihľava, z korenín biele korenie, koriander alebo majorán.
- Má vplyv aj spôsob úpravy pokrmu?
Úprava jedál je dôležitá. V letnej horúčave by sme mali potraviny jesť z väčšej časti surové, prípadne len ľahko blanšírované, krátko povarené a varené na pare. Ťažko stráviteľné jedlá je vhodné si vo veľkej horúčave odpustiť.
Na ich spracovanie telo potrebuje nielen veľa energie a času, čo organizmus vyčerpáva, ale tiež sa na dlhšiu dobu prekrví tráviaci trakt na úkor pokožky, a to vedie k zhoršenému odvodu tepla z tela.
- V teple nemajú niektorí vôbec potrebu jesť, je dôležité toto manko napríklad večer dohnať?
Krátkodobý pôst môže byť prospešný, uľavíme tým tráviacemu traktu, ktorý si medzitým odpočinie a poklesnú aj niektoré hormóny v krvi, spájané s takzvanou inzulínovou rezistenciou a následne diabetom II. typu.
To samozrejme neplatí pre malé deti, tie by som nijako v príjme potravy obmedzovať nemali, väčšinou si dokážu povedať samy, čo je pre nich najlepšie.
Ak nie ste hladní, skvelou voľbou je napríklad vlažný vývar. Je to ideálny zdroj tekutín, minerálnych látok, ktoré v horúčave tak veľmi potrebujeme a mnohých ďalších živín. Pridaním malého množstva morských rias do polievky ju zase obohatíme o minerálne látky a telo viac ochladíme.
- Stále sa hovorí o pitnom režime, už sme sa ho naučili dodržiavať?
Tradične s tým stále majú problém starší ľudia, ktorí často nemajú pocit smädu, čo môže byť v horúčave až nebezpečné. Moje odporúčanie je tekutiny striedať. Piť môžete vodu ochutenú citrónom, uhorkou, melónom, vylúhovanými bylinkami - čímkoľvek, čo máte radi.
Ďalej môžete piť ovocné, ideálne neochutené čaju, čaj roiboos, v menšej miere aj krátko vylúhovaný klasický čaj. Ak sa veľa potíte, pite nesýtené minerálky s dobrým obsahom horčíka, čo pomôže predchádzať kŕčom a urobí dobre najmä kardiakom.
Medzi tekutiny môžeme počítať aj polievky a zeleninové džúsy. Doma alebo v práci si dajte na stôl džbán s vodou, nech máte prehľad, koľko ste toho už za deň vypili. Podľa mojich skúseností to dosť pomôže.
Vhodné je tiež piť priebežne celý deň a nie nárazovo, až keď si uvedomíte, že máte smäd. To už ste v stave ľahkej dehydratácie.
- Je pravda, že v horúčave je zdravšie piť teplé nápoje?
Ideálna teplota nápoja je vlažná. Pocit osvieženia z neho budete mať paradoxne lepší, než pri ľadovom nápoji. Tie naopak neodporúčam piť vôbec - môžu lokálne ochladiť tkanivo v krku a spustiť napríklad angínu.
Pitie príliš studených nápojov tiež vedie k rýchlemu prekrveniu okolitého tkaniva pažeráka a falošnému pocitu, že ste dostatočne hydratovaní, čo vedie k tomu, že budete piť menej.