Európska organizácia spotrebiteľov, ktorá robila prieskum v jednotlivých štátoch, volá po sprísnení celoeurópskej legislatívy. Označenie potravín na obaloch v štátoch Európskej únie často nezodpovedá skutočnému zloženiu jedla, píše iDnes.cz.
Výrobcovia klamú, napríkladmi výrazmi ako domáce, remeselný alebo celozrnný a tiež obrázkami na etiketách. Zistila to celoeurópska organizácia na ochranu spotrebiteľov BEUC, ktorá pozbierala údaje od spotrebiteľských organizácií v jednotlivých štátoch.
Za Česko ich poskytla organizácia dTest. BEUC na základe svojho prieskumu požaduje, aby sa pravidlá označovania potravín sprísnili. Zatiaľ čo na zadnej strane obalu musia výrobcovia presne udávať obsah soli, cukrov a tukov, na prednú stranu si môžu napísať, čo chcú, upozorňuje britský The Guardian.
Európska organizácia spotrebiteľov vytipovala tri oblasti, v ktorých výrobcovia zákazníkov uvádzali do omylu. Prvá oblasť je označovanie produktov ako "tradičný", "remeselný" alebo "prírodný".
Kupujúci z toho môžu nadobudnúť pocit, že ide o živnostenskú malovýrobu, pritom jedlo sa vyrába v továrni. "Potraviny, ktoré obsahujú priemyselné farbivá alebo prísady, nemôžu byť takto označované," hovorí správa BEUC.
Uvádza aj príklad z Česka, kde sa podľa zistení dTestu mnoho pečiva predáva s označením "ako od babičky". Z údajov o zložení je však zrejmé použitie aditív a emulgátorov. Priemerný spotrebiteľ očakáva, že jeho babička takéto látky do cesta nedáva.
Ovocie videla potravina len z rýchlika
Kupujúci sú klamaní aj obrázkami ovocia. Zatiaľ čo podľa obalu by človek povedal, že jedlo je z jahôd alebo čerešní, ovocie v ňom môže byť len v malom množstve či len vo forme farbiva a aróm.
Synonymom zdravého životného štýlu je tiež výraz celozrnný. Avšak o tom, z akej časti sú potraviny skutočne vyrobené z celozrnnej múky, sa zákazník dozvie až z malého písma na zadnej strane obalu.
Pečivo alebo cestoviny s 55 percentným obsahom celých zŕn tak môžu vyzerať rovnako ako tie, ktoré sú celozrnné celé. Správa BEUC uvádza príklad z Nórska, kde "prírodný morčací rezeň" obsahoval len 55 percent morčacieho mäsa. Zvyšok bolo kuracie mäso a aditíva.
Artičoková polievka v Taliansku, ktorá sa chválila "prírodnými ingredienciami", zase obsahovala artičok len z 2,7 percenta a boli v nej (polievke) arómy.
Výrobca mliečnych potravín v Belgicku a Holandsku vyšperkoval "jogurtový nápoj z červeného ovocia" obrázkami jahôd a malín, pritom v zložení človek nájde len dve percentá šťavy z tohto ovocia. Zvyšok je lacnejšie jablko.
Podielu domácich výrobkov na slovenskom trhu
Podiel slovenských potravín na pultoch je 37,7 percenta v roku 2018, čo je nárast o 0,5 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom 2017. Uviedla to Potravinárska komora Slovenska (PKS) na základe prieskumu podielu vystavenia slovenských potravín na pultoch obchodov od agentúry GfK, ktorá sleduje 16 kategórií a 47 podkategórií.
Napriek nepatrnému nárastu oproti minulému roku sa podľa PKS netreba predčasne tešiť, pretože ide o veľmi nízke číslo a pokrok hodnotí opatrne.