Posledné roky priniesli novú revolúciu - ľudia v stále väčšej miere zavrhujú potraviny s obsahom lepku. Pre tých, ktorí trpia celiakiou, je dodržiavanie diéty nevyhnutné, inak ale platí, že lepok sám o sebe nie je nebezpečný, píšu Lidovky.
Bezlepková strava môže mať dokonca negatívne zdravotné následky. "Si blázon? To je predsa z bielej múky," rozhorčí sa mladý muž a s výrazom odporu vypľuje cestoviny, ktoré mu žena ponúkla ochutnať zo svojho taniera.
Nemecká videoblogerka Bärbel Scholzová si robí žarty z obyvateľov hipsterskej časti Berlína Prenzlauer Berg. V príspevku o stravovacích návykoch rieši predovšetkým to, čo všetko jedlo nesmie obsahovať.
V rebríčku nežiaducich zložiek zaberá lepok, ktorý sa prirodzene vyskytuje v celom rade obilnín, popredné miesto. Obilie, hlavne pšenica, ktorá sa začala pestovať zhruba pred desaťtisíc rokmi a následne sa stala jednou z najcennejších vymožeností v ľudskej výžive, upadlo vo vyspelých krajinách po celom svete do nemilosti.
Obilie v nemilosti a na vine je lepok
Mnohí ho považujú za vinníka mnohých civilizačných chorôb, tráviacich problémov, obezity, zlej pleti, únavy a obmedzenej výkonnosti. Bezlepkovú diétu najskôr propagovali športovci a celebrity v Hollywoode, v USA ju verejne velebila herečka Gwyneth Paltrow, Victoria Beckham či dcéra exprezidenta Billa Clintona Chelsea.
Na diétu bez lepku nedá dopustiť ani tenista Novak Djokovič, ktorý na túto tému vydal aj knihu Naservírujte si víťazstvo. Teraz sa však čoraz častejšie hovorí o tom, že si Djokovič na ceste k úspechu servíroval namiesto bezlepkovej stravy skôr nedovolené podporné látky.
Tak, či tak, bezlepková diéta si našla nespočetných zástancov aj u nás. Zdravé stravovanie je dnes dôležité pre dve tretiny obyvateľov, na začiatku deväťdesiatych rokov to bolo len dvadsať šesť percent zákazníkov v supermarketoch.
V Spojených štátoch už každá desiata domácnosť žije bezlepkovo a každý štvrtý Američan verí, že bezlepková výživa je zdravá pre každého.
,Bez' je predajný trhák
Chlieb, cestoviny, sušienky a dokonca pivo - v supermarketoch možno dnes všetko kúpiť aj v bezlepkovej podobe. Sortiment sa bleskovo rozširuje a predajcovia vyvíjajú vlastné rady potravín.
Nedávno jeden nemecký obchodný reťazec pôsobiaci aj v tuzemsku zriadil "shop in shop" s názvom Zdravý svet, v ktorom si zákazníci môžu vybrať z 1300 takzvaných alternatívnych potravín. Medzi nimi nájdeme bio a vegánske výrobky, ale aj produkty bez pridaného cukru, bez palmového oleja, so zníženým obsahom laktózy a - samozrejme - aj bez lepku.
Má to ale háčik. Žiadny produkt nerovná sa kvalitný a zdravý len preto, že v ňom chýba nejaká zložka. Slovo "bez" sa nám to ale snaží vsugerovať. Kto si dôkladne prečíta etiketu, môže zistiť pravý opak.
Práve bezlepkové potraviny, ktoré ľudia v hojnej miere konzumujú, aby schudli, majú často viac kalórií ako ich pôvodné náprotivky. Aby totiž výrobcovia získali porovnateľnú chuť, nahrádzajú pšenicu tukom a cukrom.
Naviac, aj zoznam aditív, ktoré sú potrebné pre imitáciu vlastností výrobku, je väčšinou dlhší. Zdá sa teda, že z bezlepkových výrobkov v prvom rade ťaží potravinársky priemysel. Podľa výskumu britskej spoločnosti Mintel sa v roku 2015 až tretina potravín a nápojov, ktoré boli v Nemecku novouvedené na trh, pýšila nápisom "bez".
Bezlepková diéta ako módna záležitosť
Trhákom medzi nimi sú práve bezlepkové výrobky, v ktorých predaji má talianska spoločnosť Dr. Schär vedúcu pozíciu na celosvetovom trhu. V roku 2015 zaznamenala obrat vo výške 320 miliónov eur, zatiaľ čo v roku 2004 sa suma pohybovala okolo 47 miliónov.
Ale aj ďalšie veľkí hráči potravinárskeho priemyslu rozširujú svoj bežný sortiment cestovín, müsli alebo pízz o bezlepkové varianty. Pravda je, že už samotné stopy gluténu môžu byť zdraviu škodlivé. Nutné však podotknúť: ako pre koho.
Celiakia, teda alergia na lepok, trápi zhruba sto tisíc Čechov, ktorým nezostáva nič iné, než dodržiavať prísnu diétu. Ich choroba môže prebiehať skryto bez vonkajších prejavov, kedy sa len menia hodnoty imunoglobulínov a protilátok v krvi.
Prejavy ochorenia ale môžu byť veľmi búrlivé a nepríjemné. Môže ísť o chronickú hnačku alebo o bolesti brucha, vracanie, zápchu a chudnutie. Celiakia môže mať aj kožný dopad v podobe dermatitídy, silne svrbivých pľuzgierikov, ktoré pripomínajú opary.
Práve pre túto rôznorodosť príznakov sa celiakia prezýva chameleón medzi chorobami. "V dnešnej dobe je bezlepková diéta viac menej módna záležitosť. Celiatici ju ale ju držať musia, pretože nemajú inú možnosť, ak chcú byť, zdraví '. Je to údel na celý život. Každému, kto si zvolí diétu dobrovoľne, by som odporučila, nech sa pred jej nasadením nechá vyšetriť na celiakiu," hovorí Jitka Dlabalová.
Konateľka Spoločnosti pre bezlepkovú diétu vie, o čom hovorí. V pacientskej organizácii pôsobí, pretože celiakia bola diagnostikovaná nielen jej, ale neskôr aj jej dcére a vnukovi.
Prelepkované
Ako si ale vysvetliť tvrdenie mnohých úplne zdravých ľudí, ktorí si nasadili bezlepkovú diétu, že sa začali cítiť oveľa lepšie, či už ide o životnú energiu, úbytok na váhe či lepšiu pleť? Odpovedí existuje hneď niekoľko.
Po prvé by sme problém s lepkom vôbec nemali, keby sme ho konzumovali len v obilninách a s mierou. Lepok ale plní funkciu spojivá a zmäkčovadla, a preto je v potravinárskom priemysle natoľko rozšírený, že je dnes súčasťou väčšiny polotovarov - a my tak máme "prelepkované".
Jeden rožok zdravému človeku neškodí, ale nemal by tvoriť základ dennej stravy. To isté platí aj pre polotovary. Problém je aj v tom, že sme klasické kvasené chleby vymenili za biele pečivo. Proces mliečneho kvasenia lepok rozkladá, čím sa múčne výrobky stávajú stráviteľnejšími.
Problém treba hľadať aj v dnešných obilninách, ktoré sa od svojich predchodcov v mnohých ohľadoch líšia. V posledných päťdesiatich rokoch prešla (nielen) pšenica v rukách poľnohospodárskych inžinierov a biológov dramatickou premenou.
Pšeničné odrody boli modifikované s cieľom zvýšiť výnosy z hektára poľnohospodárskej pôdy a zlepšiť ich vlastnosti pre pečenie. Priemerný výnos je dnes v hospodársky vyspelých krajinách až desaťkrát vyšší ako pred storočím. Tým sa zmenili ich vlastnosti a zvýšil sa aj obsah gluténu nad jeho prirodzenú hodnotu.
"Biele pečivo nie je celozrnné a z dietologického hľadiska nie je jeho konzumácia žiaduca. Pretože ho veľká časť populácie konzumuje denne a ako jeden z hlavných zdrojov sacharidov, zvýšilo sa množstvo lepku z 15 na 30 gramov - a to v koncentrovanej forme. Na rozdiel od celozrnného chleba nie je lepok v bielom pečive ničím ,nariedený' a dostane sa do kontaktu s črevnou sliznicou, čo môže u ľudí s genetickou dispozíciou viesť k vzniku celiakie," uvádza Pavel Kohout, primár interného oddelenia Thomayerovej nemocnice.
Vplyv genetických dispozícií na vznik celiakie je výrazný, a preto jej výskyt nie je výnimkou u príbuzných prvého stupňa, teda rodičov, súrodencov a detí. Podstatou ochorenia je porucha imunity sliznice tenkého čreva, ktorá vedie k neprimeranej reakcii na lepok v potrave.
Bielkovinový komplex, ktorý sa vyskytuje vo väčšine rastlín z rodu trávovitých ako napríklad pšenica, jačmeň, raž a ovos, vyvoláva zápal sliznice tenkého čreva, a tým nastáva rozsiahla skaza epitelových buniek čreva.
Výsledkom tejto reakcie je poškodenie črevnej sliznice a následná porucha vstrebávania živín do tela. Prvý krok diagnostiky je založený na sérologickom vyšetrení z krvného odberu, diagnóza sa potom jednoznačne potvrdí pri endoskopickom vyšetrení odberom zo sliznice dvanástnika.
Diéta s následkami
Primár Kohút ale upozorňuje, že pre zdravého človeka, najmä pre deti, môže mať bezlepková diéta negatívne následky. "Bezlepková strava je menej pestrá a dodržiavať ju bez indikácie je zbytočné. Kto sa vyhýba celozrnným výrobkom, príde o dôležité živiny, ako sú vláknina alebo vitamíny skupiny B, "vysvetľuje Kohout.
Vitamíny skupiny B chránia pred chorobami srdca a ciev a vláknina hrá dôležitú úlohu v procese trávenia, reguluje črevné pochody a spomaľuje vstrebávanie cukrov do krvi.
Kto obmedzí širokú škálu potravín, automaticky obmedzí aj mnohotvárnosť svoje črevnej flóry, čo je zase rizikovým faktorom pre vznik chorôb. Celiakia nie je sledovaná diagnóza, a preto sa dá počet pacientov iba odhadovať.
Podľa odborníkov ňou v súčasnosti trpí okolo jedného percenta českého obyvateľstva, teda zhruba 100 tisíc ľudí. Z nich je však diagnostikovaných len 15 až 20 percent chorých. Tieto čísla platia aj pre výskyt choroby v Spojených štátoch a po celej Európe s výnimkou niektorých krajín.
Na Slovensku nie prístupný žiadny orientačný údaj o počte celiatikov. Údaje nevedie ani Asociácia zdravotných poisťovní Slovenska a informáciu nám potvrdil aj Igor Haberem z Organizácie spoločnosti celiatikov.
Napríklad v Nemecku celiakiou trpí len 0,2 percenta obyvateľov, zato vo Fínsku ich podiel činí viac ako dve percentá. Počet celiatikov ale v posledných rokoch výrazne narastá, čo budí dojem, že sa jedná o civilizačnú chorobu, ktorá je na strmom vzostupe. Aj to je trochu inak.
"V roku 2011 začal rezort zdravotníctva zavádzať cielený skríning celiakie u pacientov, ktorí majú takzvané asociované choroby, teda choroby, ktoré sa s celiakiou môžu združovať. K tým patrí napríklad cukrovka 1. typu a choroby štítnej žľazy. Ďalej vyšetrujeme príbuzných už diagnostikovaných pacientov, ktorí často nemajú žiadne príznaky ani ťažkosti. Existujú potom ďalšie choroby alebo príznaky, pri ich nájdení vykonávame vyšetrenie na vylúčenie celiakie, ako sú napríklad anémia nejasného pôvodu, predčasná osteoporóza alebo inak nevysvetlená neplodnosť. Je to jeden z dôvodov, prečo stúpol počet pacientov s diagnostikovanou celiakiou," vysvetľuje lekár Pavel Kohout.
Celiakia nie je moderné ochorenie. Jej symptómy opísal grécky lekár Aretaios už v antike. V štyridsiatych rokoch minulého storočia zistil holandský pediater Willem-Karel Dicke, že ťažkosti, ktoré pozoroval u svojich mladých pacientov, boli spôsobované pšeničnou múkou. Odporučil im bezlepkovú diétu - ktorá až dodnes predstavuje jedinú úspešnú liečbu choroby.
Drahý život
"Dodržiavať bezlepkovú diétu nie je ľahké, a tak je potrebné vedieť, ktoré výrobky sú vhodné a ktorým sa vyhýbať, ale tak, aby si ľudia nekomplikovali život," hovorí Dlabalová.
Bezlepková diéta je aj finančná výzva. "Odhaduje sa, že je drahšie o 3000 korún (117 eur) mesačne na osobu proti bežnej strave. Nie je výnimkou, že sa v rodine zíde viac celiatikov, a potom už je to problém, pretože zdravotné poisťovne poskytujú príspevok len deťom a nezaopatreným študentom," hovorí Dlabalová.
Prostredníctvom koncepcie štátne orgány zatiaľ pozitívne výsledky nedosiahli oproti napríklad Česku, kde poisťovne prispievajú na bezlepkové výrobky v lekárňach.
Zoznam kategorizovaných dietetických potravín 1.10.2017 – 31.12.2017 určených aj pre celiatikov, ktoré poisťovne na Slovensku sú povinné preplácať, je uverejnený na stránke ministerstva zdravotníctva.