„Preliezka musí lákať detské oči, pozývať svojím zložitým tvarom a lákať na rôzne hry. Musí poznať slabiny svojho súpera, jeho túžbu po romantike, po niečom nezvyčajnom.“ Slová, ktoré sochár Vladimír Kýn vyslovil v roku 1966, platia dodnes.
A rovnako platí, že preliezok, ktoré toto dokážu, je v našich končinách žalostne málo. Ba dokonca oveľa menej ako za socializmu. Originály sú podstatne zriedkavejšie, väčšina miest a obcí si vystačí s typizovanými domčekmi či šmýkačkami. Na ne si však deti budú sotva spomínať aj v štyridsiatke, ako napríklad na legendárne UFO v bratislavskej Vrakuni (foto na strane 21). Česť výnimkám.
So zemeguľou na čele
Ihriská, a tým pádom aj preliezky, vznikli ako mestský fenomén. O hry a dobrodružstvá vidieckych detí odborníci starosť nemali. Ale čo si mali počať chúďatá uväznené uprostred nekončiacej zástavby? Prvý raz sa ihriská objavujú na konci 19. storočia v Európe a postupne sa rozširujú do Spojených štátov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.