Ste historička a teoretička architektúry. Nachádzate si čas na to, aby ste si v pokoji predchádzali slovenské mestá, sídliská... Fungujete takto?
Fungujem, som permanentne v štádiu skúmania. Paralelne sa zaoberám témami, ktoré sú orientované do minulosti, teda 20. storočím, ale aj súčasnou architektúrou.
Publikačný projekt ročenky slovenskej architektúry ma neustále núti sledovať, čo aktuálne vzniká. Keď sa schyľuje k jej vydaniu, vyberáme sa na cielený terénny výskum. Ale chodenie s očami dokorán je permanentná, celoživotná činnosť.
To isté platí pre historickú architektúru. Nikdy nemôžete poznať všetko dokonale, takže skúmanie priestorových súvislostí prebieha celý život. Vždy sa pozeráte trochu inými očami, pretože aj vaša miera poznania sa vyvíja. V tom je to veľmi vzrušujúce.
Potešilo vás z architektonickej stránky v poslednom čase nejaké slovenské mesto?
Je to už asi osem rokov, čo ma veľmi tešia Košice. Vždy hovorím, že všetci Bratislavčania, ktorí nikdy neboli v Košiciach, by tam mali byť okamžite vypravení (smiech).
To mesto podľa mňa za posledné roky zaznamenalo až dramatický obrat pozitívnym smerom. Pritom nejde o revolučné, ale skôr evolučné zmeny. Keď to porovnáte napríklad s Bratislavou, alebo inými slovenskými mestami, tak vidíte, ako radikálne sa napríklad zmenilo historické jadro. Je obnovené, fungujúce...
Čo znamená fungujúce?
Že tam nie sú len turistické krčmy, obchody s banálnymi turistickými suvenírmi, ale že tam bývajú a pracujú miestni ľudia, ktorí chodia do miestnych krčiem, stále tam prevádzkujú normálne obchody, a pokiaľ je nejaké podujatie, mesto ním žije.
Aj pri veľkých podujatiach typu maratón všetko funguje. Je tam skvelý pamiatkový úrad, ktorý dokáže sledovať, čo sa v pamiatkovej zóne deje, majú obnovené pamiatky ako málokde na Slovensku – mestské kúpalisko, Tabačka, kino Úsmev.
Čím to je, že to tak klape?
Zdá sa mi, že je to jednoducho v ľuďoch. Vždy všetko závisí od človeka, aký má k svojmu mestu vzťah, ako si ho dokáže užívať. Lebo keď si ho užívate, máte aj nároky na to, ako má fungovať.
Košické mestské kúpalisko sa nemohlo premeniť na nejakú elitársku wellness zónu, ako sa to stalo pri Zelenej žabe v Trenčianskych Tepliciach. Košičania by to jednoducho nedopustili. Ale aj v takej Trnave sa už začali diať veci. Vzniká tam dobrá architektúra, zaujímavo obnovené stavby.
Poďme na chvíľu k vám. Máte z detstva nejaký ikonický zážitok, ktorý vás priviedol k architektúre?
Fúha, to je ťažká otázka (úsmev). Ikonický zá...
Zostáva vám 85% na dočítanie.