Vyrastal v umeleckom prostredí. Jeho matka je známa maliarka Ingrid Zámečníková, a preto nikoho neprekvapilo, že sa aj on vydal na umeleckú dráhu. Achilleas Sdoukos je umeleckým sklárom a dizajnérom, sklo kombinuje s drahými kovmi.
Jeho diela sa stávajú aj čoraz hodnotnejšími investičnými artiklami. Rozprávali sme sa o hodnote umenia a jeho presahu do investícií. A o novom priestore, ktorý vzniká na bratislavskej Kolibe.
Prečo si ľudia kupujú vaše diela? Čo od nich počúvate?
V prvom rade je to emócia. Páči sa im, že moje diela sú netradičné, prekvapia ich. Nie sú zvyknutí na zaujímavo spracované farebné obrazy zo skla, ktoré obsahujú zlato, platinu, bronz, plasticky vychádzajú do priestoru. A hodia sa do minimalistických čistých interiérov a aj do tých klasickejších.
Čiže v prvom rade si chcú kúpiť niečo, čo sa im páči?
Áno, to je základ. Umenie musí očariť, no mať svoju pridanú hodnotu, aby ľudia chceli, aby sa stalo súčasťou ich života a obohacovalo ich duchovne. Súvisí s tým, ako ľudia žijú, v akej architektúre si postavili dom a ako sa chcú cítiť a prezentovať. Takto to fungovalo odjakživa.
Kedy sa vaši klienti stávajú zberateľmi alebo investormi do vášho umenia?
Ešte som mladý a nie som zapísaný v učebniciach a odborných knihách. Ľudia však cítia v mojej tvorbe hodnotu, pretože je unikátna. Veria jej. Počúvam od nich, že presne na takýto typ umenia čakali.
Už som počul aj to, že keď prídu domov, tak sa vždy musia dotknúť mojej sochy, tešia sa, že zapadla do ich interiéru. Veľmi ma to teší. Som rád, že moje diela ľuďom zlepšujú náladu. A postupne sa zákazníci ku mne vracajú. Môj ateliér funguje sedem rokov a niektorí moji fanúšikovia sú vlastníkmi mnohých mojich diel.
Myslíte si, že oslovujete ľudí, ktorí dovtedy nemali vzťah k umeniu?
Chodia ku mne ľudia, ktorým by predtým ani nenapadlo investovať do umenia. A možno ich ani umenie nezaujíma profesionálne, neštudujú ho, ani nechcú. Chcú iba niečo, čo sa im páči.
A ja im veľmi rád poradím, dokonca spolu s mamou navrhujeme celé interiéry rodinných domov, firiem, hotelov. Oni sa odo mňa radi učia a začínajú umenie vnímať a rozumieť mu. Myslím si, že ich vzdelávam, vysvetľujem im, ako prebieha moja tvorba, z čoho je zložený obraz, aký je jeho zmysel a ako zapadne do ich interiéru.
Zaujíma ich to?
Sú zvedaví, ale občas prídu zábavné momenty. Napríklad, že klient drží moje dielo naopak a potom sa prizná, že o tom ani netušil. Sklo je dnes veľmi moderné a je súčasťou nových interiérov, ale môžeme sa pozrieť aj do histórie, kde sklo hralo tiež významnú rolu v architektúre a úžitkovom dizajne.
Chcú vedieť zákazníci aj to, aká je investičná hodnota vašich diel?
Neviem, či sa nad tým až takto sofistikovane zamýšľajú. Občas sa bavíme o cenách za umenie a ich predpokladanom vývoji. Vtedy im hovorím, že moje diela už asi nikdy nebudú lacnejšie. Predpokladám, že ich cena bude stúpať. Keď moja značka nadobudne ešte viac na hodnote, môžeme sa tešiť na úplne iný efekt.
Je umenie biznisom?
Určite, vždy to tak bolo. Umelci a ich diela boli napojení na bohatých ľudí, mecenášov umenia.
Funguje to aj na Slovensku?
Ten model je stále rovnaký. Aj u nás sú podporovatelia umenia, ktorým sa to páči, ktorí to majú radi. A vedia si na umenie vyhradiť prostriedky. Čo sa týka firiem, vždy záleží od ich vedenia.
Stačí jeden človek, jeden z majiteľov, ktorý má rád umenie a už sme na dobrej ceste k spolupráci. S firmami často spolupracujeme napríklad pri tvorbe trofejí a cien. Takto som sa dostal k tvorbe ocenení napríklad pri jubileu Slovenského zväzu ľadového hokeja, robil som Krištáľové krídlo a iné.
Ľudia si radi pozrú, čo sa odovzdávalo na výnimočných galavečeroch a čakajú, čo nové pre nich vymyslím. Vedia, že odo mňa dostanú veľkú pridanú hodnotu a budú odovzdávať umelecké dielo, ktorým si uctia svojich partnerov. Je to čoraz lepšie, pozeráme sa za hranice a učíme sa od skúsenejších.
Musí vyjsť aktivita aj od vás?
Jasné, že áno. No čím viac toho robím, tým viac sa o mne vie. Dnes si už môžem vyberať, v ktorej sfére sa chcem uplatniť.
Ako funguje trh s umením?
Presne tak isto ako s inými komoditami. Na jednej strane je klient, ktorý vyhľadáva umenie. A umelec mu musí dávať impulzy. No musíme to robiť inteligentnejšie ako pri bežných spotrebných produktoch.
Potom môže mať tento trh veľmi vysokú úroveň. V ateliéri sa stretávam s rôznymi klientmi. Mnohí sú zbehlí zberatelia umenia, ktorí vlastnia hodnotné diela, a debata medzi nami sa veľmi rýchlo rozprúdi. Iní odo mňa čakajú, že im ponúknem viaceré možnosti. Zaujímam sa o ich interiér a oni sami pochopia, že im to skrášli životný priestor. Je to hra.
Hovoríte o interiéroch bytov, domov alebo firemných priestorov?
Moje diela si kupujú do súkromných aj verejných priestorov, firiem a v poslednom čase aj do exteriérov záhradnej architektúry.
Doteraz sídlil váš ateliér na ružinovskom sídlisku. Teraz sa posúvate do luxusnejších priestorov. Prezraďte nám o tom viac.
Na Kolibe bola kedysi reštaurácia Casablanca, robili tam unikátne rybie špeciality. Takmer 10 rokov táto budova chátrala, po veľkej rekonštrukcii sa tieto priestory prerobili do podoby luxusného ateliéru, chystáme tam galériu aj bývanie.
Pracujeme na tom, aby sme tieto priestory do konca roka otvorili. Veľmi sa na to teším, bude to mať iný šmrnc, umenie bude nainštalované v priestore, vymýšľame nové spôsoby.
Chcel by som urobiť novú podsvietenú fasádu, aby budova už z exteriéru žiarila a priťahovala pozornosť. Je to zaujímavá adresa a verím, že to bude aj atraktívny priestor. Budeme tam organizovať rôzne spoločenské podujatia.
Budete tam aj pracovať?
Samozrejme, sťahujeme tam dielňu.
Môžu vás tam prísť navštíviť vaši fanúšikovia?
Nebude to verejná galéria. No ak sa niekto náhodou zastaví, tak mu radi odprezentujeme našu tvorbu.
Čo si od tejto zmeny sľubujete?
Opäť ma to posunie vpred. Mám to všetko naplánované, nebojte sa (smiech). Bude to veľmi luxusné a reprezentatívne. Som pripravený, že mi pribudne práca. Rozširujem svoju dielňu o nové stroje, zariadenia a technológie, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou sklárskej tvorby.
Je vaša práca náročná na investície?
Nepochybne áno. Už keď som išiel na Vysokú školu výtvarných umení, môj odbor patril medzi mimoriadne nákladné. Technológia je základom mojej práce.