Z ašpirujúcej blogerky sa ešte pred tridsiatkou stala úspešnou podnikateľkou a jednou z najvplyvnejších osobností v móde. Celé to pritom začalo pri túžbe písať a z lásky k oblečeniu, ktoré mužov síce odpudzuje, ale ženy robí trochu šťastnejšími, píše iDnes.
Leandra Medine sa pred 29 rokmi narodila do dobrej rodiny na newyorskom Manhattane. Jej rodičia, ortodoxní Židia, ju aj jej troch bratov poslali na privátnu strednú školu Ramaz v prestížnej štvrti Upper East Side; neskôr študovala žurnalistiku, v rámci univerzitných štúdií sa na pol roka pozrela aj do Paríža. Tam sa tiež prvýkrát zrodila myšlienka blogovať.
Zlaté časy blogov a perfektné načasovanie
Bolo to v roku 2009, teda v čase, kedy už blogy o móde alebo životnom štýle mali svoje publikum. Pre inšpiráciu sa chodilo napríklad na web The Sartorialist, kde fotograf Scott Schuman zachytával štýlových ľudí z celého sveta, boom zažíval blog vtedy dvanásťročnej blogerky Tavi Gevinsonovej alebo módne zápisky Filipínca Bryanboya.
"Ja som vtedy hlavne dúfala, že mi písanie blogu pomôže nájsť prácu v žurnalistike, až dokončím vysokú. Ale mala som dobré načasovanie," povedala Leandra Medine neskôr v rozhovore pre magazín Fashionista.
Úspech slávila hneď od začiatku, hlavne vďaka nezabudnuteľnému štýlu, ktorým popisovala svoje zážitky z Paríža (a neskôr z New Yorku) a zároveň módu, ktorú rada nosí.
V jej textoch bola tá správna dávka irónie a slovných hračiek, čudáckeho humoru aj satirického presahu. To všetko ju odlišovalo od ostatných blogerov a blogeriek, ale stále jej chýbal koncept, na ktorom by to celé mohla postaviť. Niečo, čo by bolo len jej.
Urážať módu a odpudzovať muža
"Heuréka" prišla, keď vtedy 21-ročná Leandra vyrazila na nákupy s kamarátkou, módnou redaktorkou Rachel Strugatzovou. Bavili sa o tom, ako všetko módne oblečenie, ktoré ich tak baví - vtedy to boli napríklad aj turecké nohavice s "plesnivým motívom" alebo saká s obrími ramenami, pripadá mužom absolútne odpudivé.
The Man Repeller, "Odpuzovačka mužov". To bol perfektný názov pre blog, ktorý sa na módu bude pozerať z trochu iného uhla, než je zvykom. Leandra sa hneď pustila do písania.
Ako o pár rokov neskôr zhodnotila redaktorka The Daily Beast, "Kariéru si vybudovala na tom, že opatrne balansovala na hranici medzi osobne ladenými vtipmi a prehnaným zdieľaním informácií".
Detailne popisovala svoj boj s domácou depiláciou, trable s menštruáciou aj lásku k navrstveným šperkom "bez štipky vkusu".
Zároveň prezentovala nadšenie pre podivuhodné módne kombinácie a kúsky, ktoré nielenže nie sú príťažlivé alebo sexy, dokonca mužom v jej okolí pripadajú úplne príšerné.
Z čudáčky hrdinka svojej generácie
Pre mileniálky sa rýchlo stala perfektnou hrdinkou: táto "Carrie Bradshaw pre novú generáciu" nemala strach priznať, že nie je bez chýb a nebála sa ukázať svetu svoj netradičný vkus. Šatník (a aj životný štýl) v žiadnom prípade neprispôsobovala mužom, ale skôr vlastným potrebám či túžbam, a ešte sa pri tom nebrala príliš vážne.
Vo svete často prehnane serióznej, dokonalosťou posadnutej módy to bola príjemná zmena. Všimli si to aj magazíny ako Refinery29, Lucky alebo Harper Bazaar, ktoré o novom blogu na scéne začali informovať už počas prvých dní či týždňov jeho existencie.
O pol roka neskôr už o Leandre Medine písali aj New York Times. Náladu svojej generácie vyjadrovala tak presne, že pre mnohých bola skoro zjavením. Zrazu jej bolo všade plno, pozývali ju na týždne módy, udávala trendy, recenzovala kolekcie veľkých módnych domov.
V ohrození jej rozbehnutá kariéra bola snáď len raz - koncom roka 2011, kedy oznámila zasnúbenie s finančníkom Abie J. Cohenom. Ukázalo sa, že s ním randí už od sedemnástich a že bol vlastne celý čas po jej boku.
Pre časť publika to bolo ohromné sklamanie: Leandra ho predsa nikdy nezmienila a odjakživa píše o tom, že žena nepotrebuje muža, aby bola sebavedomá a úspešná! Niektoré fanúšičky jej zásnuby považovali skoro za zradu.
Veľká šéfka, čo vynáša odpadky
Vlnu kritiky od čitateliek aj niektorých kolegýň Leandra Medine ustála. Potom už ju čakal hlavne vzostup: Forbes ju zaradil na každoročný zoznam "Najlepších tridsiatich pod tridsať", rozrástol sa (dnes šestnásťčlenný) tím, prišli veľkí inzerenti a z osobného blogu sa stal jej osobný biznis.
A tiež magazín, ktorý nikdy neprestal medzi konkurenciou tak trochu vybočovať. V rozhovore pre Vogue potom priznala, že aj keď sa jej firma poriadne rozrástla, móresy niektorých veľkých lídrov zo svojho odboru zatiaľ nepreberá.
"Väčšinou som to ja, kto v kancelárii upratuje a každý deň vynáša kôš," dodala so smiechom.