Kedysi bolo samozrejmé veci opravovať – topánky sa podrazili, kabát zašil, nohavice obstarali záplatami. Bežne sa dedilo a niektoré kúsky aj z generácie na generáciu.
S nástupom nadnárodných odevných gigantov sme si však zvykli skôr kupovať – a vyhadzovať. Dôvodom je nízka kvalita materiálov a tiež cena. Kto by sa namáhal so zariaďovaním opravy, keď jej cena často prevyšuje hodnotu tovaru?
Že sa na tričku po prvom vypraní pretočia švy alebo že sa džínsy po niekoľkých noseniach prederú a pustia farbu, považujeme za niečo bežné – rovnako ako to, že sú ceny oblečenia v reťazcoch hocikedy porovnateľné s cenami potravín.
Za cenu sendviča a kávy si možno dnes bežne zaobstarať tričko. Vo svete fast fashion, čiže rýchlej módy, sa na kvalitu nedbá, cieľom je predať čo najviac tovaru,
ktorý vydrží len toľko, koľko je nevyhnutne nutné, a keď doslúži, kúpi sa iný. Spolieha sa pritom na to, že zákazníka zaujíma hlavne cena a zničený tovar jednoducho vyhodí. Podľa Dany Thomasovej, autorky knihy Vláda módy, sa v Británii každých päť minút vyhodí 9 513 kusov odevu a textil je tam najrýchlejšie rastúcou zložkou odpadu.
Módny priemysel je druhým najväčším znečisťovateľom životného prostredia, hneď po tom ropnom. Ako z bludného kruhu nekvalitného a toxického oblečenia von? Nie je to nič ťažké, stačí spomaliť a zamyslieť sa.
Kto šije vaše oblečenie
Myšlienku slow fashion, po slovensky pomalej alebo tiež udržateľnej (etickej) módy, začína objavovať čoraz viac ľudí. Jej vyznávačov okrem ceny zaujíma predovšetkým pôvod a zloženie oblečenia.
Je pre nich dôležité, či bol konkrétny kus vyrobený za férových podmienok, pretože lacná móda najčastejšie vzniká ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.