Firmy zvyčajne dbajú na to, aby ich logo bolo jasné a nemenné. Google ide opačným smerom - jeho logo sa každú chvíľu zmení na omaľovku alebo dokonca interaktívnu hru. "Cieľom je pobaviť, ale aj poučiť," hovorí Kevin Laughlin, jeden z karikaturistov tzv. Doodles (na snímke hore). "A ukázať, že sa vieme zasmiať sami sebe." Ako takýto ľudia pracujú píše Pavel Kasík.
Celé to začalo ako narýchlo vymyslený vtip. V auguste 1998, krátko po vzniku firmy Google, išli zakladatelia Larry Page a Sergej Brinn na svoj obľúbený festival Burning Man. Aby dali známym na vedomie, že sú preč, dokreslili pod logo Google karikatúru "horiaceho muža", symbol festivalu. Dnes sa tento obrázok označuje za prvý doodle, teda kresbičku, ktorá nahrádza, dopĺňa alebo karikuje logo vyhľadávača.
Spočiatku išlo o ojedinelý prípad. Doodles sa objavili napríklad pri príležitosti amerického sviatku Vďakyvzdania, Halloweenu alebo Valentína. Tieto upravené logá nemali žiadny popis a ani nikam neodkazovali. Ale v priebehu prvých desiatich rokov existencie Googlu spolu s nárastom návštevnosti vyhľadávača stúpala aj dôležitosť a dosah týchto náčrtov. Niektoré doodles začali byť nastavované iba pre určitú krajinu alebo oblasť, iné mali svetovú pôsobnosť. Z pôvodne improvizovaných kresbičiek sa stal nástroj komunikácie s verejnosťou a synonymum značky Google.
Tím profesionálnych doodlerov
"Každý deň zrejme niekde na svete beží lokálny doodle," odhaduje Kevin Laughlin, ktorý sa s nami pobavil o svojej práci. Patrí do tímu karikaturistov a animátorov, ktorí majú na starosti predovšetkým vymýšľanie, tvorbu a doťahovanie nových doodles. "Jeden človek by to už dávno nemohol stíhať. Je nás asi dvanásť alebo pätnásť."
Laughlin vyštudoval Rhode Island School of Design a v rámci praxe pracoval pre vývojársku firmu na experimentálnych hrách bežiacich vo webovom prehliadači. Ukázalo sa, že to bola ideálna prax práve pre tvorbu doodles, ktoré sú čím ďalej častejšie tiež interaktívne. K spoločnosti Google sa dostal v roku 2012 na odporúčanie a čakal ho dosť neštandardný pohovor. Kým programátori museli prejsť niekoľkými kolami, kedy odpovedali na hádanky, otázky týkajúce sa programovacích jazykov, algoritmov alebo systémovej architektúry, Laughlin a jeho kolegovia museli v rámci pohovoru kresliť svoje obľúbené jedlo v tvare písmen G, O, O, G, L a E. "Dnes to mám ako profesijnú deformáciu. Pozriem sa na nejakú vec a vidím, ako by fungovala miesto niektorého z tých písmen. Najťažšie je nájsť niečo v tvare malého písmena g," smeje sa Laughlin. Ale nie vždy ide o tvary. Niekedy skrátka doodle napodobňuje štýl určitého maliara, inokedy je to video. "Toto bolo asi najneuveriteľnejšie video, čo som zatiaľ robil: japonská kalisthenika, schválne sa pozrite."
Návrh Doodle: nedokonalosti sú vítané
Práca doodlera, ako sa autorom doodles hovorí, má svoje špecifiká. "Najprv, keď som začal doodles kresliť, som si nemohol zvyknúť, aké nízke sú. Nesmie mať na výšku viac ako 230 pixelov. To bolo zvláštne," spomína Laughlin. Formát sa môže vo výnimočných prípadoch porušiť, ale väčšina doodles má pomery strán bežného loga. S tým, ako sa menia návyky používateľov, sa musel zmeniť aj prístup animátorov k doodlus. Zatiaľ čo predtým išli skoro všetci užívatelia na domovskú stránku, teraz používajú vyhľadávač častejšie cez mobilnú aplikáciu alebo vyhľadávací riadok v prehliadači. Preto existuje ku každému novému Doodle aj jeho zmenšená verzia.
Tiež nástup mobilných telefónov prácu poznamenal. "U interaktívnych doodles sa snažíme najprv navrhnúť celú miniaplikáciu pre mobil a až potom pre desktopy," podotýka Laughlin. "Ja sám väčšinou pracujem na desktope, takže je to pre mňa nezvyk." Interaktívne doodles si niekedy automaticky vynútia horizontálnu orientáciu mobilnej obrazovky, ak by na výšku nedávali zmysel. Kresliari nerobia len doodles, ich služby využíva Google aj pre rôzne animácie a ilustrácie. "Robil som napríklad niektorých smajlíkov," smeje sa Laughlin. "Motocykel, pretekárske autíčko, medaily, joystick. Ale žiadny z tých smajlíkov som ešte nikdy nepoužil v bežnej konverzácii."
Rôzne doodles sú namaľované alebo nakreslené rôznymi metódami alebo ich kombináciou. Laughlin má vraj najradšej akúkoľvek príležitosť vytiahnuť klasické vodovky či tempery: "Obrázok nakreslím na väčší papier a potom naskenujem. Inžinieri ho potom optimalizujú tak, aby sa rýchlo sťahoval. "To je dôležité, pretože v závislosti od rozsahu predmetného Doodle, ho môže v daný deň vidieť aj stovky miliónov ľudí. "Nesnažím sa ale odstraňovať všetky nepresnosti a nedokonalosti," zdôrazňuje Laughlin. "Cieľom nie je urobiť dokonalú kresbu, ale niečo hravé, ľudské, prívetivé." Páči sa mu, že Google sa nesnaží za každú cenu držať svoje logo "čisté".
Poučiť, pobaviť, prokrastinovať
"Doodles ukazujú, že Google nie je nejaká anonymná internetová spoločnosť. Že sú to skutoční ľudia. Preto sú doodles ručne kreslené. K tomu odkazuje aj samotné slovo doodle, teda nákres, maľovánka," zhŕňa filozofiu Laughlin. "Pripomíname si nimi, čo je Google zač. Že sa nebojíme hrať sa a robiť si zo seba srandu."
Jeho cieľom a cieľom doodles všeobecne je návštevníkov poučiť i pobaviť. Tak je to predovšetkým tam, kde Google kresbičkou upozorňuje na výročie nejakej významnej osobnosti. "Chceme upozorniť na zaujímavých ľudí, na inovátorov, na ľudí, ktorí predbehli svoju dobu. Vynálezcovia, vedci, spisovatelia, umelci," hovorí Laughlin. "Pre mňa je to zdroj veľkého poučenia, dozviem sa tak o zaujímavých ľuďoch z celého sveta." Práve vďaka svojej práci sa dostal napríklad k českému ilustrátorovi Zdeňkovi Burianovi, ktorého kresby kvôli tvorbe Doodle študoval.
Od roku 2010 sa Google raz za čas vytiahne aj interaktívnym Doodle, teda vlastne takou miniatúrnou hrou či hračkou v prehliadači. Prvá bola hra k 30. výročiu legendárnej počítačové hry Pac-Man (dodnes dostupná tu). Bol to veľký úspech, ktorý možno odštartoval éru nového nazerania na doodles na verejnosti aj v samotnom Google. Dokonca sa debatovalo, koľko hodín času ľudia strávili hrou doodlového Pac-Mana miesto práce.
V múzeu Doodle, ktoré teraz obsahuje viac ako dvetisíc exponátov, nájdete všetky publikované doodles vrátane ich rozsahu pôsobnosti. U novších výtvorov sú potom zvyčajne aj informácie o tom, ako a prečo Doodle vznikol.
Viac Doodles nájdete v múzeu - TU.
Ako vzniká doodle
"Začíname nápadom a už od začiatku veľa kreslíme. Celkom skoro sa do toho zapoja programátori, a začnú robiť prototypy. Niekedy to je vtipná kombinácia, pretože programátori niekedy nahrubo nakreslia to, čo sme ešte nestihli namaľovať," opisuje Laughlin. "Trebárs pre jeden interaktívneydoodle som ešte nemal hotové pozadie a krajinu, zatiaľ čo kolega už nakreslil animáciu koňa. Bolo smiešny hrať tú hru, kde bol nádherne naainmovaný kôň, ale stromy a kríky vyzerali ako nakreslené v MSPainte."
Je to proces, ktorý má veľa krokov. "Robíme tiež užívateľské testovanie, väčšinou priamo medzi zamestnancami Googlu. Proste ideme medzi zamestnancov a dáme im to vyskúšať. Potrebujeme, aby verbalizovali všetko, čo robia, aký z toho majú pocit, čo vidia, čomu nerozumejú," hovorí doodler. Programátori, na ktorých nové doodles testujú, si vraj na túto úlohu už zvykli. Najlepší kompliment, aký zatiaľ v reakcii na svoj výtvor Laughlin dostal, bol vraj zároveň sťažnosťou: "Dnes som strávil celý deň hraním s vaším Doodle a nič som neurobil, pekne ďakujem."