Zatiaľ najmenšiu planétu - len dvakrát väčšiu ako Zem - objavili švajčiarski astronómovia pri blízkej hviezde Gliese 581. Súčasne potvrdili, že sa v tomto systéme nachádzajú i ďalšie planéty, na ktorých povrchu by mohol existovať život. Planetárna sústava Gliese 581 je dôkazom toho, že náš svet nemusí byť vo vesmíre jediným svojho druhu.
"Svätým grálom hľadania planét pri iných slnkách sú telesá veľkosťou podobné Zemi a obiehajúce v takzvanej zóne života - v takej vzdialenosti od materskej hviezdy, aby na ich povrchu mohla existovať voda v kvapalnom stave,“ hovorí Michael Mayor zo ženevského observatória, jeden z objaviteľov novej planéty. "Presne o to nám ide."
"Teraz sme v sústave hviezdy Gliese 581 našli planétu, ktorá je len 1,9-krát hmotnejšia ako naša Zem,“ dodáva jeho kolega a spoluautor objavu Gavier Bonfils z observatória v Grenobli. "S najväčšou pravdepodobnosťou to je skalnaté teleso s podobným zložením, aké majú terestrické planéty našej slnečnej sústavy.“ Ide o štvrtú planétu nájdenú v tomto systéme. Už skôr tu vedci objavili jednu planétu s podobnou veľkosťou ako Neptún a dve takzvané superzeme - telesá len niekoľkokrát väčšie ako Zem, pravdepodobne s podobným zložením. Najväčšie vzrušenie vzbudzuje skutočnosť, že jedna z týchto planét sa nachádza v zóne života. Preto niet pochýb, že hviezda Gliese 581 je stredobodom pozornosti mnohých astronómov.
Zóna života
Hviezda Gliese 581 je v súhvezdí Váh a jej svetlo k nám letí 20,4 svetelného roka. Na kozmické pomery je teda vlastne celkom blízko. Ide o takzvaného červeného trpaslíka - teleso približne s tretinou hmotnosti nášho Slnka a päťdesiatkrát menšou svetelnosťou. Prvá planéta systému nazvaná Gliese bola objavená v roku 2005. Nevzbudilo to žiadny veľký rozruch, pretože šlo o obrí objekt veľkosti Neptúna, akých bolo známych pri iných hviezdach aj niekoľko desiatok.
Zato objav ďalšej planéty Gliese c v apríli 2007 už vzbudil veľkú pozornosť. Nepodarilo sa síce presne zmerať jej veľkosť, vedci však odhadujú, že by mohla mať len 1,5-krát väčší polomer a päťkrát väčšiu hmotnosť než Zem. Predovšetkým však obieha svoju materskú hviezdu v zóne života - teplota na povrchu by sa mohla pohybovať od -3 do 40 stupňov Celzia. Ide o teleso, ktoré sa zo všetkých známych svetov pri iných hviezdach najviac podobá tomu nášmu.
Voda ako základ
Napriek tomu sú tu aj značné odlišnosti. Gliese c sa nachádza veľmi blízko svojho slnka, takže jej rok trvá len 13 dní. Zóna života môže existovať v takom tesnom susedstve hviezdy len preto, že jej povrchová teplota je päťdesiatkrát nižšia než teplota nášho Slnka - teda nie je oveľa vyššia než v metalurgických peciach. Gliese 581 je navyše hviezda, ktorej svietivosť kolíše. Aj napriek tomu boli jej objavitelia optimistickí.
"Naše modely ukazujú, že ide o skalnatý svet, rovnako ako je ten náš,“ povedal po objave Xavier Delflosse zo ženevského observatória. "Nevylučujú ani to, že ju pokrýva kvapalný oceán. A kde je voda, tam môže byť i život v takej podobe, v akej ho poznáme.“
Objavenie Gliese c prinútilo k činu jednu zo skupín internetovej sociálnej siete Bebo. Podarilo sa im dať dokopy dostatok prostriedkov na prenájom ukrajinského rádioteleskopu RT-70 a v októbri 2008 vyslali smerom k tomuto hviezdnemu systému svoje rádiové posolstvá. Ak tam niekto žije, odpoveď by mohla prísť najskôr o 41 rokov. Akcia sa však stretla s kritikou - i keď z protichodných pozícií. Kým jedni tvrdia, že na Gliese c (a na planétach červených trpaslíkov vôbec) život existovať nemôže, iní sa boja, že to upozorní nepriateľských mimozemšťanov na existenciu našej civilizácie.
Špekulácie o hlbokom oceáne
Krátko nato bola v tomto systéme objavená i tretia planéta Gliese d. Je zrejme asi sedemkrát väčšia než Zem a svoju hviezdu obehne za 66,8 pozemského dňa. Vzhľadom na nízku svietivosť sa však nachádza ďaleko za zónou života - zrejme ide o zmrznutý svet, pravdepodobne s kamenným povrchom.
Objavená planéta Gliese e je, naopak, k svojmu slnku príliš blízko: jej rok trvá len 3,15 pozemského dňa. Zaujímavé je na nej predovšetkým to, že zo všetkých doteraz nájdených exoplanét sa svojimi rozmermi najviac približuje k Zemi: jej hmotnosť je len 1,9-krát väčšia. Rovnako ako ostatné telesá pri tejto hviezde, i Gliese e objavili švajčiarski astronómovia pracujúci s čilským teleskopom patriacim Európskemu južnému observatóriu.
"S najväčšou pravdepodobnosťou ide opäť o skalnatú planétu,“ tvrdí Xavier Bonfils.
Švajčiarski vedci naďalej spresňujú parametre obežnej dráhy svojho doteraz najslávnejšieho a najsledovanejšieho objavu - Gliese d.
"Nové pozorovania potvrdzujú, že planéta je naozaj v obývateľnej zóne,“ hovorí ďalší člen výskumného týmu Stephane Udry. "Môže tam existovať voda v kvapalnom stavu. Nedá sa vylúčiť, že povrch pokrýva hlboký oceán. Je to vôbec prvý kandidát na vodný svet pri inej hviezde.“