Ježiš Kristus zmenil svet a udal tón, ktorý rezonuje už dve tisícročia. Nevedieť o ňom je nemožné. Na kresťanstve (spolu s antikou a judaizmom) stojí západná civilizácia. Dva najväčšie kresťanské sviatky v roku -- Vianoce a Veľká noc, pripomínajú každoročne veriacim i ateistom narodenie, ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Spasiteľa. Hoci pôvodný odkaz sa čoraz viac rozpúšťa pod nánosom ligotavého pozlátka konzumu, každý o ŇOM vie.
Osobu Ježiša Krista nemožno ignorovať. Je to hrana, po ktorej nemožno skĺznuť. Pre jedného je definitívnou odpoveďou, pre ďalšieho provokujúcim otáznikom. Pre niekoho posvätným a nespochybniteľným faktom, pre iného jednou z legiend. Pre umelcov večnou inšpiráciou, pre obchodníkov zaujímavým "artiklom"...
Mozaika postojov, prístupov a interpretácií je pestrá. Odráža rôznorodosť sveta, vypovedá o našej inakosti. V špeciálnej, predvianočnej prílohe Víkend preto siahneme nielen po tradičnej optike Nového zákona, ale aj po ďalších "objektívoch".
Na chudobného tesára pozrieme očami Židov, ktorí oficiálne neuznali Ježiša Krista ako mesiáša. Zaujímať nás bude aj pohľad moslimov, ktorí síce veria, že Ježiš bol jedným z najväčších Božích prorokov, ale odmietajú ho označiť za Božieho Syna. Optika budhistov interpretuje kresťanského Božieho Syna ako bodhisattvu -- človeka, ktorí sa vďaka intenzívnej meditácii zbavil ilúzie existencie reálneho "ja."
Cez prizmu novodobých "spasiteľov" a viac či menej pochybných náboženských vodcov zistíme, že chudobné dieťa z Betlehema nebolo pre všetkých jediným mesiášom. Túžbu byť, stať sa alebo dokonca porodiť mesiáša mali, majú a určite aj v budúcnosti budú mať mnohí. Ich pohľady na Ježiša Krista síce nemusia byť vždy vo svojej podstate hanlivé, ale môžu mať katastrofálne následky pre stúpencov. Desivým príkladom v dejinách je Jim Jones, ktorí "priviedol" členov sekty Chrám ľudu k hromadnej samovražde. Naopak, optika Natálie de Lameny-Makedonovej zo Slovenska nezabíjala, ale v niektorých prípadoch mohla ovplyvniť slabšie povahy. Jej stúpenci sa totiž slovenského mesiáša, ktorého mala porodiť, nedočkali. Nanešťastie, matka nového spasiteľa zomrela pri autonehode.
Osoba Ježiša Krista nemohla zostať nepovšimnutá ani umelcami. Pre niektorých bola inšpiráciou, pre iných iba spôsob, ako zvýšiť cenu gýča a dráždivým pazúrikom vyvolať reakciu cirkvi. Niektorí tvorili z nevyhnutnej vnútornej potreby vypovedať, iní z celkom prozaickej potreby získať slávu a peniaze.
A čo nesmie určite chýbať? Úprimný a otvorený pohľad jednoduchých ľudí, ktorí v zabudnutej hornooravskej dedine žijú svoj život s Bohom (hoci niekedy aj bez neho).
StoryEditor