Deň, ktorý pripol na olympijskú vlajku čiernu stuhu, 5. september 1972. Dodnes nevyriešený problém Blízkeho východu medzi Palestínčanmi a Izraelom zanechal krvavý odtlačok na olympijských hrách v Mníchove. Obeťami palestínskych teroristov sa stalo 11 izraelských športovcov a nemecký policajt.
Cez plot s Američanmi
V čase mníchovskej olympiády mal ešte svet v živej pamäti hrôzy druhej svetovej vojny. Organizátori sa preto snažili vytvoriť čo najpriateľskejšiu atmosféru s minimom ozbrojených strážcov či už na športoviskách alebo v olympijskej dedine.
Zanedbaná ochrana viedla k tomu, že osem členov teroristického komanda z organizácie Čierny september, napojeného na palestínske hnutie Fatah Jásira Arafata, mohlo 5. septembra o 4.30 ráno nepozorovane preliezť plot do areálu, kde boli športovci ubytovaní. Údajne im pritom dokonca pomohli nič netušiaci americkí atléti, ktorí sa práve vracali z nočného flámu a tiež potrebovali diskrétne vkĺznuť na ubytovňu.
Hrdinský odpor
Teroristi plánovali športovcov uniesť a za ich prepustenie žiadať oslobodenie viacerých palestínskych teroristov väznených v izraelských väzniciach. Moment prekvapenia im však celkom nevyšiel. Pri pokuse otvoriť dvere do ubytovne izraelských športovcov zobudili Yossefa Gutfreunda, zápasníckeho rozhodcu, ktorý sa vrhol proti dverám a na nejaký čas odblokoval vlamačov. Guttfreud hlasným krikom zobudil spiacich kolegov, viacerým z nich sa vďaka jeho hrdinstvu podarilo utiecť. Na odpor sa útočníkom postavili i tréner zápasníkov Moshe Weinberg a vzpierač Yossef Romano, teroristi oboch zastrelili.
"S teroristami nevyjednávame"
Nasledujúce hodiny možno zhrnúť ako jednu z najtragickejších rukojemníckych drám histórie. O požiadavkách únoscov z Čierneho septembra, ktorí držali v zajatí deviatich izraelských športovcov, odmietla izraelská vláda rokovať, pretože s teroristami sa nevyjednáva.
Riešenie krízy zostalo na nemeckej strane, ktorá nebola na takúto situáciu pripravená. Krízová komisia v zložení spolkový minister vnútra Hans-Dietrich Genscher, bavorský minister vnútra Bruno Merk a šéf mníchovskej polície Manfred Schreiber narýchlo "zbúchala" improvizovaný plán. Ten bol klasický: predstierať ochotu splniť požiadavky únoscov, naťahovať čas a v príhodnej chvíli na teroristov zaútočiť. Na rozhodujúcu zrážku bolo vybrané letisko na neďalekej základni NATO Fürstenfeldbruck.
Zbabraný útok
Únoscom oznámili, že splnia ich požiadavku na letecký presun do Káhiry. Krízová komisia nemala žiadny plán B, Egypt už totiž avizoval, že s prípadom nechce mať nič spoločné. Prípad sa tak musel bezpodmienečne vyriešiť na letisku Fürstenfeldbruck, kam únoscov i rukojemníkov prepravili vo vojenských helikoptérach okolo 23.00 hod.
Pôvodný plán zajať vodcov komanda Luttifa (Issu) Afifa a Yusufa (Tonyho) Nazzala počas prehliadky prideleného lietadla na letisku a ostaných bleskovo postrieľať, nevyšiel. Policajti, ktorí mali byť ukrytí v lietadle určenom pre únoscov a ktorí mali zneškodniť Issu i Tonyho, totiž krátko pred pristátím vrtuľníkov s únoscami opustili svoje posty.
Riešenie situácie zostalo na niekoľkých neskúsených ostreľovačoch, ktorí začali chaoticky páliť na teroristov. Tí pochopili pascu, zabarikádovali sa aj s rukojemníkmi a nasledovalo niekoľkohodinové čakanie, ktoré prerušil až príchod obrnených vozidiel nemeckej armády. To bola posledná taktická chyba, pretože únoscovia v panike postrieľali všetkých rukojemníkov a zastrelili aj Antona Fliegerbauera, nemeckého policajta, ktorý na nich strieľal z riadiacej veže. Výsledkom akcie bolo celkovo 17 mŕtvych, z toho päť teroristov. Troch únoscov polícia zatkla, neskôr boli prepustení výmenou za nemeckých zajatcov v inej rukojemníckej dráme.