Rozsudok nad obžalovanými -- hlavnými nacistickými vojnovými zločincami -- bol napísaný. Na prelome septembra a októbra 1946 sa jeho text čítal obžalovaným. Sudcovia postupne prečítali formuly individuálnej trestnej zodpovednosti a na poslednom 407. zasadnutí vyniesli aj rozsudky. Z 19 obžalovaných, ktorým bola preukázaná vina, boli dvanásti odsúdení na trest smrti povrazom (z toho jeden v neprítomnosti), traja na doživotný žalár, ostatní na dlhodobý "pobyt" za mrežami.
Myšlienka potrestať osoby, ktoré rozpútali útočné vojny voči iným národom, a postaviť ich pred medzinárodný súd ako vojnových zločincov, je staršieho dáta. Prvýkrát sa objavuje po napoleonských vojnách a najmä po 1. svetovej vojne. Vtedy však nebola predovšetkým z politických dôvodov dôsledne realizovaná. Až brutalita 2. svetovej vojny, smrť miliónov ľudí vrátane žien a detí, genocída voči židovskému obyvateľstvu, koncentračné tábory a ďalšie hrôzy boli impulzom na vznik tribunálu, ktorý si dal za cieľ súdiť hlavných potentátov nacistického Nemecka, zodpovedných za túto kataklizmu.
Štyri obžaloby
Medzinárodný vojenský súdny dvor v Norimbergu bol ustanovený na základe dohody štyroch víťazných mocností, uzavretej v Londýne 8. augusta 1945. Za miesto procesu bol Norimberg vybraný zámerne. Práve tu sa predtým konali stranícke zjazdy NSDAP a v budove súdu prebiehali procesy s mnohými príslušníkmi "znásilnených" krajín. Cieľom procesu bolo súdiť potentátov politického, vojenského a hospodárskeho aparátu tretej ríše. Ďalší príslušníci štátnej moci a bezpečnostných zložiek ríše, ktorí sa dopustili zločinov, boli súdení na iných súdoch po celej Európe. Treba dodať, že v atmosfére po páde hitlerovského režimu sa neraz vyskytlo "účtovanie" s takýmito osobami aj bez akéhokoľvek súdneho pojednávania.
Cesty vedúcich hitlerovských činiteľov do Norimbergu boli rôzne. Niektorí boli chytení na úteku, iní sa vzdali dobrovoľne spojeneckým vojakom. Avšak jeden z hlavných vinníkov 2. svetovej vojny -- Adolf Hitler -- unikol zodpovednosti a spáchal samovraždu. Podobným spôsobom sa zodpovednosti zbavili aj J. Göbbels, H. Himmler (už po zadržaní) a takisto Robert Ley, ktorý sa obesil na posteľnej plachte už v Norimbergu krátko pred začatím procesu.
Pre dvadsiatich štyroch bývalých vysokých nacistických činiteľov (z najznámejších H. Göring, R. Hess, J. von Ribbentrop, A. Rosenberg...) Spojené štáty americké, Veľká Británia, Francúzsko a Sovietsky zväz pripravili obžalobu pozostávajúcu zo štyroch častí. Boli to: Spoločný plán alebo sprisahanie, Zločiny proti mieru, Vojnové zločiny a Zločiny proti ľudskosti.
"Plnili sme rozkaz"
Súdny proces sa začal 20. novembra 1945 čítaním obžaloby. Vzhľadom na medzinárodné zloženie súdneho tribunálu bolo potrebné zamestnať viacerých tlmočníkov, ktorí tlmočili simultánne. Reakcie obžalovaných na otázku predsedu súdu G. Lawrencea, či sa cítia vinní, boli záporné. Dokonca K. Dönitz sa na adresu spisu obžaloby vyjadril, že ide o "typický prejav amerického humoru".
Postupne bolo na norimberskom procese vypočutých 33 svedkov obžaloby, 61 svedkov obhajoby a veľké množstvo ďalších svedkov poslalo svoj materiál k výsluchu písomne. Je zaujímavosťou, že ako svedok na procese okrem iných vystúpil aj poľný maršal F. Paulus, zajatý Sovietmi v Stalingrade ešte roku 1943.
Správanie obžalovaných počas procesu bolo rôzne, rovnako ako rozličná bola taktika ich obhajoby. Suverénne vystupovali hlavne "železný" Herrmann Göring alebo Wilhelm Keitel. Niektorí sa snažili počas procesu dokonca "kryť" iných. Väčšina z nich odmietala svoju zodpovednosť za zločiny, zvaľujúc vinu hlavne na Hitlera a Himmlera. Vojaci často vo svojich výpovediach zdôrazňovali formulku o nutnom splnení rozkazu. Iní sa zas obhajovali tým, že o zločinoch vôbec nevedeli, resp. sa proti nim pokúšali zasiahnuť. Viacerí sa dokonca nedokázali pozerať na zábery z koncentračných táborov, ktoré boli na procese premietané.
Prv ako súd vyniesol ortieľ, dostali všetci obžalovaní možnosť predniesť záverečné slová.
Peter Chorvát
autor je historik