Kozmickí špióni a automatickí vojaci

Zúrivému vraždeniu, ktoré umožnili dve celosvetové vojny, sa v dejinách militarizmu nevyrovnalo nič. Zásadný zlom pri zničujúcich dôsledkoch na "nevojenské" zázemie znamenala práve 2. svetová vojna -- definitívne zotrela deliacu čiaru medzi frontom a zázemím.

Deti bômb a kvetov
Ničenie a vraždenie bolo nielen zinštitucionalizované -- genocída židovstva v koncentračných táboroch -- ale aj programové, zmechanizované. Rozsiahle bombardovania miest, ako napríklad Varšava, Londýn, Budapešť, Drážďany, Coventry, Nové Zámky, zvrhnutie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki, hovoria za všetko. Počas jediného útoku amerických bombardérov na Tokio bolo zlikvidovaných 267 171 budov a so zemou bolo zrovnaných 41,5 km2. Desivé dôsledky neexistujúcej hranice medzi bojiskom a zázemím dokresľujú aj lúpenia a znásilňovania, ktorých sa v Európe dopúšťala postupujúca Červená armáda. Po skončení druhej svetovej vojny sa kynoženie civilného obyvateľstva, na územiach zatiahnutých do ozbrojených konfliktov, zrazu stalo celkom prirodzenou záležitosťou. Stačí spomenúť Vietnam, Kóreu, Afganistan a najnovšie aj Irak...

Tri civilizačné vlny
Manželia Alvin a Heidi Tofflerovci, patriaci medzi najvplyvnejších mysliteľov a futurológov súčasnej Ameriky, sú autormi teórie o civilizačných vlnách. Podľa Tofflerovcov sa dejiny civilizácie dajú rozdeliť na (zatiaľ) tri vlny, s ktorými korešponduje aj charakter vojnových konfliktov. Vojny prvej civilizačnej vlny sú v podstate kmeňové šarvátky, ktorých účelom je pomsta, únos žien, získanie prístupu k bohatším loviskám.
V druhej vlne sa vojna odvíja už od priemyselnej revolúcie. Do hry vstupuje masová výroba a fenomén masových odvodov; jednotlivec už nepodlieha feudálnemu pánovi, ale záujmom moderného národného štátu. Vojenskú silu v čase rozkvetu priemyselnej veľkovýroby dobre ilustruje príklad Spojených štátov. Tie do 2. svetovej vojny vyslali 15 miliónov mužov, vyprodukovali 6 miliónov pušiek a guľometov, 300-tisíc lietadiel, 100-tisíc tankov a obrnených vozidiel, 71-tisíc lodí a plavidiel a 41 miliárd nábojov.
Pre vojnu tretej vlny je typický ústup masovej výroby, dominujúcej v druhej vlne, kvantitu nahrádza kvalita, k slovu sa dostávajú zbrane hi-tech. Podľa Tofflerovcov bol predobrazom vojny tretej vlny konflikt v Kuvajte v roku 1991. Američania vtedy vyrukovali s noktovízormi, neviditeľnými bombardérmi či riadenými strelami Tomahawk. Tie, ako uvádzajú Tofflerovci v knihe Vojna a antivojna "akoby sa vynárali spoza rohu a vnikali oknami do vopred zvolených bunkrov, v ktorých sa skrývali iracké tanky a oddiely..." Bola to duálna vojna, pretože vedľa tridsaťročných bombardérov s ich kobercovými náletmi sa "testovali" aj najmodernejšie "inteligentné" zbrane, minimalizujúce "vedľajšie straty".

Lucas, Reagan a "hviezdne vojny"
Technické výdobytky priemyselnej revolúcie inšpirovali viacerých autorov vedecko-fantastickej literatúry. Popularitu invázie z kozmu a vôbec vesmírnych vojen odštartovali Herbert George Wells románom Vojna svetov a George Lucas filmom Hviezdne vojny. Ako to vyzerá dnes? Koncepcia vojny vedenej vo vesmíre či riadenej z vesmíru, sa od sveta sci-fi odlišuje čoraz viac. Američania vypustili prvú prieskumnú družicu v roku 1960. Odvtedy sa počet týchto superprecíznych kozmických prístrojov výrazne rozrástol. Počas vojny v Perzskom zálive operovalo v kozmických priestoroch 60 družíc, schopných snímkovať objekty a odpočúvať telefonické hovory, či sledovať elektronické prenosy. "Nikdy v dejinách nijaká armáda nestavila tak veľa na udalosti, ktoré sa odohrávajú ďaleko nad povrchom Zeme," píšu Tofflerovci v knihe Vojna a antivojna. Obava zo sovietskych jadrových hlavíc prinútila Ronalda Reagana v roku 1983 k návrhu Strategickej obrannej iniciatívy, ktorú skeptici ironicky pomenovali ako "hviezdne vojny". Po ukončení studenej vojny Bill Clinton túto iniciatívu zredukoval na program nazvaný Obrana proti balistickým strelám.

Roboty v akcii
Systém Zem -- Mesiac analyzoval v špecifickej vojenskej štúdii John Collins. Podľa neho bude vesmírny priestor v okolí Zeme kľúčovou sférou na získanie nadvlády v 21. storočí. "Ten, kto ovládne obal Zeme, bude vládnuť aj planéte Zem a ten, kto ovládne Mesiac, ovládne obal Zeme. A ten, kto sa zmocní L4 a L5 -- bodov v kozme, kde sa gravitácia Mesiaca a Zeme vyrovnáva -- ovládne systém Zem -- Mesiac." Ďalším znakom budúcich vojen môže byť robotizácia. "Hovoriť o robotoch na bojovom poli je téma stará a lacná," píšu Tofflerovci. Faktom zostáva, že roboty -- ak za ne budeme pokladať aj "diaľkovo ovládané prostriedky" (remotely piloted vehicles) -- sa objavili už počas bojov v Perzskom zálive. Podľa Tofflerovcov sa v Národných laboratóriách Los Alamos bádatelia už zapodievajú umelým životom a konštrukciou takých systémov, ktoré by boli schopné nezávislého správania. Doyne Farmer, fyzik z Los Alamos, však upozorňuje -- autoreprodukujúce sa vojenské stroje sa ľuďom môžu vymknúť spod kontroly...