Z druhej strany cesty nevyzerá vôbec hrozivo. Najmä keď sa na ňom striedajú pestrofarebné obrázky. No akonáhle prejdem priamo k nemu na začiatok známej East Side Gallery na rozhraní berlínskych štvrtí Friedrischain a Kreuzberg, padne na mňa ťažoba.
Keď si predstavím, že nad ním sa ešte vinula zábrana z ostatného drôtu a popri ňom hliadkovali ozbrojení vojaci, ktorí neraz bez milosti strieľali, strasie ma. A zďaleka nielen kvôli tomu, že je zatiahnuté a pofukuje čerstvý vietor. Berlínsky múr, teda aspoň to, čo z neho zostalo, premenili Nemci na street artovú galériu pod holým nebom. Takmer všetky graffiti majú jasný odkaz - túžbu po tom, aby sa všetky podobné múry odstránili.
O to viac našinca prekvapí, keď veľká časť z vyše 1 300 metrov dlhej betónovej steny obopínajú kovové zábrany z pletiva. Najmä keď sa stelú pred najznámejšími a najfotografovanejšími "obrazmi" - napríklad pred známym "bratským" bozkom Leonida Brežneva s Erichom Honeckerom alebo trabantom prerážajúcim múr. Dôvod je napohľad jasný - odkryté časti múru totiž okrem zmysluplných graffiti "zdobia" aj početné čarbanice. Smutné, hovorím si v duchu, keď okolo múru, ktorý desaťročia rozdeľoval nielen mesto, ale celú Európu, musí v 21. storočí vyrásť ďalší. Kvôli vandalom, ktorí nevedia, čo od dobroty.
Keď sa umýva história
Až po hodnej chvíli sa mi podarí dešifrovať zo zastriekanej tabuľky na pletive, o čo vlastne ide. Hlása, že "v najbližších týždňoch prebehne obojstranné čistenie a spevňovanie betónových častí múru..." a tak ďalej. Opodiaľ trojica už svižne umýva jeden z blokov. Nuž, škoda len že sa to (teda aspoň podľa ceduľky) deje už od roku 2009 a doteraz sa to celé nepodarilo skončiť.
Početným hlúčikom turistov zo všetkých končín sveta to však očividne neuberá na chuti a nadšení, s akým bloky zvečňujú. Lákadlo pre turistov umocňujú aj stánky, kde si môžete kúpiť staré odznaky, pohľadnice či si nechať do pasu alebo otlačiť "východonemeckú vstupnú pečiatku". Dokonca si môžete kúpiť aj kúsok samotného múru - za štyri až pätnásť eur dostanete v celofánovom vrecúšku väčší či menší kus muriva aj s trochou farby a s certifikátom pravosti.
V okolí múru však prebieha čulý stavebný ruch. Niekdajšia "mŕtva zóna" v jeho okolí sa mení na administratívno-oddychovú oblasť, aspoň tak to naznačuje tabuľa s vizualizáciou konečnej podoby "Mercedes-Benz Platz-u". Podľa nej sa East Side Gallery stane súčasťou námestia zvažujúceho sa k rieke Spréve. Ktovie, aká bude realita, neobývaná nová bytovka v tesnom susedstve múru zatiaľ vyzerá skôr rozpačito.
Starobylý kostol medzi panelákmi
Od múru sa pohýnam cez majestátny tehlový Oberbaumbrücke do Kreuzbergu, jednej z (aspoň pre mňa) najzaujímavejších štvrtí Berlína. Hneď za mostom na Schlesiche Strasse sa rozprestiera časť plná reštaurácií, kaviarní a bufetov zo všetkých končín sveta - od klasických tureckých kebabární cez gruzínsku kuchyňu až po indické bistro. A plno alternatívnych obchodíkov s čudesnými odevmi a doplnkami či tetérskych salónov.
Ešte na samotnom moste ma zarazí neporiadok, ktorý ostro kontrastuje s tým, čo nájdete v centre mesta. No najmä - kým v širšom centre Berlína sa to len tak hemží policajtmi, ktorí kontrolujú každého podozrivo vyzerajúceho (a niekedy naozaj stačí len to, že ste o niečo tmavší a bezcielne popíjate na lavičke v parku pivo), sem sa bez problémov nasťahovali bezdomovci. Pod oblúkmi krásnej novogotickej stavby si postavili stany, okolo ktorých sa povaľujú staré bicykle či nákupné vozíky, dokonca sedačky. A očividne podgurážený muž neurčitého veku s plastovým pohárikom v ruke sa snaží vymámiť nejaké drobné.
Ale späť ku Kreuzbergu. Štvrť bola na konci 2. svetovej vojny silno zbombardovaná, niektoré časti v podstate zrovnané so zemou. A keďže sa, bohužiaľ, ocitla vo východnej časti pod "dohľadom" priateľov zo Sovietskeho zväzu, drvivú časť nových stavieb tvoria paneláky, veľmi podobné tým, aké poznáme zo slovenských sídlisk.
Nemci však zostávajúce budovy nestrhli. Ktovie, či za tým bol len pragmatický nedostatok bytov po vojne, alebo akýsi zvláštny cit pre zachovanie histórie. Každopádne, pri prechádzke po štvrti na vás z času na čas znenazdajky vykukne historická tehlová budova. Nezriedka obostavaná panelákmi. Alebo idúcky po sídlisku sa zrazu medzi panelákovou šeďou vynorí veľkolepý tehlový Kostol najsvätejšieho srdca z roku 1888. Všetky tie historické budovy vyzerajú, akoby sa tam ocitli len tak na návšteve.
Pri potulkách tiež narazíte na Židovské múzeum, ktorého tvar má zvrchu pripomínať zdeformovanú Dávidovu hviezdu. Práve Židia túto štvrť pred vojnou hojne obývali, dnes ich vystriedali imigranti, ktorí do Nemecka postupne doputovali - najmä Turci, ktorí tvoria až tretinu dnešných obyvateľov. A v uliciach je to aj vidieť, nielen podľa zvýšenej koncentrácie stánkov s kebabom.
Vrelo však odporúčam práve spomínané múzeum, je poňaté veľmi interaktívne, môžete si napríklad nechať od počítača napísať či prečítať svoje meno v hebrejčine alebo si vyskúšať, čo to obnášalo byť židovským finančníkom na dvore stredovekého kniežaťa. Samozrejme, nechýbajú ani odkazy na doposiaľ asi najsmutnejšie obdobie v dejinách židovstva - holokaust (alebo ako oni sami hovoria: šoa).
"Tam viselo Michaelovi Jacksonovi dieťa z balkóna. Yeah!"
Pripravte sa však na prísne bezpečnostné opatrenia - prejde rovnakým skenerom (aj vaša batožina), ako na letisku. Skontrolujú vás však napríklad aj pri vstupe na televíznu vežu neďaleko Alexander Platzu, ale aj niektorých ďalších múzeách. Žiaľ, udalosti v iných svetových metropolách nabádajú Berlínčanov k ostražitosti. Napriek tomu, nepamätám si, v ktorom podobne veľkom meste som sa cítila tak bezpečne a pohodlne ako práve v Berlíne.
Na tomto meste je však skvelé najmä to, že v ňom máte čo robiť v akúkoľvek ročnú dobu. Nájdete tu všetko, či už prahnete po pamiatkach alebo po kultúre, nočnom živote či športe. Na záver len malá epizódka spod Brandenburskej brány. Pri neďalekom hoteli Adlon, ktorý bol svojho času najlepšou adresou v meste, sa striedajú hlúčiky organizovaných turistov. Situácia v piatok asi o tretej poobede: japonskí (ázijskí) turisti a dáma po anglicky vysvetľuje: "Toto je hotel Adlon, kde sa vždy schádzala smotánka vrátanie Charlieho Chaplina či Marlene Dietrich. Prežil aj 2. svetovú vojnu, no 2. mája 1945 opití sovietski vojaci spôsobili vo vínnej pivnici požiar a hotel vyhorel." Japoncom klesnú sánky a rozšťukajú sa im fotoaparáty a mobily v rukách.
To isté miesto v sobotu asi o deviatej večer. Hlúčik pravdepodobne amerických turistov. Mladík (sprievodca) ich pristaví a vysvetľuje: "Toto je hotel Adlon. Pred šiestimi rokmi tu ukazoval Michael Jackson svoje dieťa z balkóna a viselo mu z náručia tak, že skoro spadlo." Američanom klesnú sánky: "Yeah!" zvýsknu takmer unisono. A v rukách sa im rozšťukajú fotoaparáty a telefóny.
Nuž, ako hovorím, každý si nájde v Berlíne to svoje. Viac zaujímavých miest nájdete vo fotogalérii.