Oceňuje rýchlu dopravu a bezpečnosť
„Na Bratislave si užívam výhody malého mesta. V hlavnom meste Mexika je totiž dochádzať do práce zhruba 10 minút takmer nemožné. Človek sa veľmi rýchlo dostane na akékoľvek miesto, nakoľko tu dopravné zápchy, ako ich poznám ja, neexistujú. A to nielen autom, ale aj MHD, ktorá podľa môjho názoru veľmi dobre funguje. Pokiaľ teda nesneží,“ dodáva so smiechom.
Okrem toho sa v našom hlavnom meste cíti bezpečne a snaží sa využívať jeho výhodnú geografickú polohu. „Často napríklad chodíme nakupovať do Hainburgu. Páči sa mi, že človek má vďaka tomu oveľa viac možností a môže porovnať cenu aj kvalitu,“ hovorí Daniel, ktorý pracuje v digital marketingu vo firme Henkel. V Bratislave je momentálne spokojný a považuje ju za svoj domov.
Neexistuje tu „kultúra dobrého stravovania“
Na druhej strane ho ale iritujú dve veci, a to nedostatočná starostlivosť o zákazníka a preferencia nízkej ceny pred kvalitou. Taktiež sa mu nepáči, že na Slovensku neexistuje "kultúra dobrého stravovania". „To znamená, že ľudia nevyhľadávajú dobré jedlo, ale skôr pozerajú na cenu. Dobrým príkladom je denné menu, ktoré sú síce lacnejšie, ale s dobrým a kvalitným jedlom to častokrát nemá veľa spoločného,“ vysvetľuje.
V porovnaní s Mexikom mu u Slovákov chýba viac rodinnej súdržnosti, ako sú pravidelné stretnutia aj so vzdialenejšími príbuznými. Taktiež sú podľa neho málo otvorení a komunikatívni. „Mnohí sa hanbia hovoriť cudzími jazykmi alebo požiadať o nejakú láskavosť hoci aj rodinu či priateľov. Často sa s manželkou smejeme na tom, že komunikácia v Mexiku je zlá, ľudia sa boja povedať negatívne veci, preto sa často snažia obísť pravdu. Avšak podľa neho na Slovensku veľakrát komunikácia celkovo chýba.
Mladá generácia snáď prelomí ľady
Ako príklad uviedol takzvanú „share a ride“, čiže spolujazdu autom, ktorú niekedy využíval na cestu z Trnavy do Bratislavy. „Buď som šoféroval ja a bral som cudzích ľudí, alebo mňa viezol nejaký Slovák či Slovenka. Nestávalo sa mi však často, že by sa zaujímali o mňa a moju krajinu a kládli mi otázky. Toto by sa v Mexiku nestalo. Tam sú ľudia nadšení, keď stretnú cudzinca a majú možnosť spýtať sa na jeho zvyky a krajinu, z ktorej pochádza.“
Dúfa však, že mladá generácia tieto ľady časom prelomí. „Koniec koncov, bez ohľadu na hranice, sme si všetci v mnohom podobní, v rovnakých etapách života riešime tie isté problémy, študujeme, pracujeme, cestujeme a hľadáme šťastie,“ vraví.
Poslednou, ale nemenej dôležitou vecou, ktorú v rozhovore Daniel spomenul, je šport. On ako futbalový fanúšik a obrovský nadšenec "nerozumie", ako môže byt hokej národným športom.