Príroda nadovšetko a rôznorodé mestá
Čo mladú umelkyňu s citom pre vizuálnu krásu očarilo, boli majestátne slovenské hory. Prvý naozaj silný zážitok zo Slovenska bol pre ňu jesenný výlet na pohorie Žiar, na ktorý ju zobrali noví kamaráti.
"Takto v horách som bola po prvýkrát a ten pocit stáť tak vysoko a pred sebou vidieť nekonečnú krásu prírody a dýchať ten najčistejší vzduch... ten mám doteraz v srdci," spomína Zoya.
Na Slovensku je tým najcennejším podľa nej celkovo práve naša príroda. "Slovenské hory, jazerá a lesy sú tým najmilším u vás. Som z veľkého mesta a príroda pre mňa nikdy nebola taká dostupná ako tu. Turistické chodníky sú pekne označené a vôbec turistická kultúra tu ovplyvnila moje vnímanie prostredia, v ktorom sa teraz nachádzam," nadšene opisuje Zoya.
Čo by sme si tiež mali napríklad oproti Ukrajine podľa mladej študentky vážiť, je dostatočné pokrytie a frekvencia mestskej hromadnej dopravy či nočné spoje.
"Vo väčšine krajín východnej Európy nie je bežné ani triedenie odpadu v mestách, zdravotné poistenie či organizované úrady," hovorí.
Za dva roky svojho pobytu u nás si značnú časť Slovenska aj precestovala. Okrem okolia Bratislavy ako v Pezinku, Seredi či Modre sa bola pozrieť aj v Žiline, Ružomberku, Banskej Štiavnici a Bystrici, Košiciach či Liptovskom Mikuláši.
"Veľmi sa mi páči rozmanitosť slovenských miest, ktorá je dôvodom zažiť každé z nich osobne, od typicky turistických lokalít až po sídliskové štvrte a undergroundové akcie," radí ostatným cestovateľom.
Krátke otváracie hodiny a zlé cesty
Na Slovensku jej v porovnaní s rodnou Ukrajinou vadia len drobnosti, napríklad otváracie hodiny obchodov. "Je to hlúposť, ale väčšinu obchodov a stánkov zatvárajú do 20-tej hodiny, pričom v krajinách východnej Európy je aj absurdné množstvo rovnakých obchodíkov otvorených do 23-tej alebo aj nonstop," zamýšľa sa.
Nášmu hlavnému mestu by tiež vytkla stav ciest a alternatívnej dopravy. "Veľmi mi vadí, že sa nedá bezpečne jazdiť po Bratislave na bicykli kvôli obrubníkom a rozbitým cestám," hovorí. "Nepáčia sa mi ani revízori v MHD, ale zatiaľ ma nechytili, takže sa nesťažujem," žartuje Zoya.
Zapracovať by sme podľa nej mali aj na stave a kvalite služieb štátnych a medicínskych zariadení a škôl. "Na tie ale vplývajú priamo ich zamestnanci, ktorých by mal adekvátne odmeňovať štát," tvrdí.
Slovenský "ríbezľák", syry a meniny
Ako prisťahovalkyňa sa na Slovensku necíti. "Mojím cieľom bolo naučiť sa dobre po slovensky a to presne preto, aby som sa necítila ako cudzinka," vysvetľuje.
Dokáže ako brigádujúca študentka umeleckého smeru na Slovensku vyžiť? "Na normálny život mladého študujúceho človeka to celkom stačí, aj keď niekedy sú, samozrejme, skromnejšie obdobia. Bratislavské ceny sú celkom vysoké a nie vždy zodpovedajú kvalite," priznáva Zoya.
Z tradičných slovenských pochúťok si obľúbila napríklad syry a vína. "Mám veľmi rada korbáčiky z Liptova, ríbezľové vínko zo západného Slovenska, ale aj zvyk blahoželať si k meninám. Aj keď ja mám šťastie, že ich mám v deň narodenín, ale je to milé," smeje sa.
Slovenskú mentalitu škatuľkovať nechce, každý má podľa nej vlastnú povahu, ktorá ju prevyšuje. "Neviem, či sú isté vlastnosti typicky slovenské, ukrajinské alebo rumunské. Rozdiely sa najčastejšie prejavujú v kontraste ľudí z Bratislavy, menších mest a hlavne dedín, a tie sa harmonicky prepletajú pomedzi seba," dodáva na záver.