Harsh Goenka prišiel na Slovensko z Indie. Necelých päť rokov žije v Bratislave aj so svojou manželkou Oľgou, ktorá sa sem presťahovala z Poľska. Vyzerá ako tínedžer (a zrejme ešte aj dlho bude), no zdanie klame. Mladý muž má 28 rokov a seriózne povolanie. V hlavnom meste pracuje vo sfére rozvoja podnikania.
Ako sa páči obyvateľovi slnkom zaliatej druhej najľudnatejšej krajiny sveta a najväčšieho demokratickej krajiny na svete na päťmiliónovom Slovensku, kde je chabá jazyková vybavenosť, takmer štvrť roka sychravé počasie a kde sú zimy sprevádzané snehom a mrazmi? Veľmi si nesťažuje.
Slovensko, to je pre Harsha Goenku v prvom rade Bratislava, kde pracuje a trávi väčšinu voľného času. Zvyšok krajiny pozná len z náhodných návštev a výletov. „Precestoval som hlavne mestá a dediny na západe, no zo stredného a východného Slovenska som nevidel takmer nič,“ priznáva otvorene. To však neznamená, že by Harsh všetok svoj čas trávil výsostne v hlavnom meste. „Cestujem pomerne často a rád, no doposiaľ väčšina mojich výletov smerovala do okolitých krajín. Viac ráz som navštívil Rakúsko, Maďarsko, Českú republiku a Poľsko,“ hovorí mladý Ind.
Prísne otváracie hodiny
Jedným z najväčších kultúrnych šokov, ktoré Harsh Goenka po príchode zažil, nebolo neprívetivé počasie ani namrzené predavačky v potravinách. „Veľmi ma prekvapilo, ako skoro sa na Slovensku v týždni zatvárajú obchody, banky a inštitúcie, ktoré majú slúžiť obyvateľom. A že sú zatvorené aj cez víkend. S výnimkou nákupných centier si vlastne nemáte ísť kam kúpiť chlieb,“ hovorí s trochou nadsadenia. Takisto ho trochu zarazila kvalita slovenského jedla. A architektúra vo všetkých častiach krajiny.
Pár kvapiek však ešte more nerobí a rozčarovanie z úrovne služieb či gastronómie rozhodne nekazí Harshov celkový dojem zo Slovenska. „Páči sa mi tu príroda a to, ako Slovensko vyzerá celkovo ako krajina. Je relatívne neznečistené, netlačia sa tu obrovské davy ľudí a všade je to na skok. Bývam v hlavnom meste, no po pár minútach cesty môžem byť v skutočnej prírode. Nielen pod pár stromami v parku,“ pochvaľuje si.
Buďme priateľskejší
Čo sa týka obyvateľov krajiny s peknou prírodou, Harshovi sú Slováci sympatickí. „Väčšinu Slovákov považujem za pokorných, dobrosrdečných a pohostinných,“ chváli manažér. „Len škoda, že v jednaní s cudzincami sa tieto prednosti slabo prejavujú. Slováci sa veľmi štítia interakcie s nami. Je to obrovská škoda. Ak by ste boli priateľskejší voči cudzincom, život na Slovensku by bol oveľa zábavnejší a príjemnejší,“ dodáva Harsh.
S prístupom Slovákov voči cudzincom súvisia aj Harshove drobné výhrady. Zvlášť naša chabá jazyková vybavenosť je podľa neho dôvodom, prečo si cudzinci žijúci na Slovensku vytvárajú o krajine zbytočne pokrivený obraz. „Paradoxne, zvyčajne som nemal problém nájsť ľudí, ktorí hovoria anglicky, na miestach, ako sú obchody, reštaurácie, krčmy a supermarkety. Avšak keď som zašiel do inštitúcii, kde je dohodnutie sa naozaj potrebné, ako napríklad do bánk, nemocníc či na poštu, stretol som sa buď s neznalosťou cudzieho jazyka alebo s neochotou komunikovať v ňom.“
Papuče sú základ
Nemenej paradoxné sú aj Harshove ďalšie skúsenosti týkajúce sa možnosti dohovoriť sa na Slovensku po anglicky. „Na pozíciách, kde ľudia pracujú na čiastočný úväzok alebo ktoré nevyžadujú vysokú úroveň vzdelania, je viac anglicky hovoriacich ľudí ako v profesiách, kde pracujú kvalifikovanejší ľudia. Je to pre mňa pomerne záhadná slovenská črta,“ konštatuje manažér.
A čo šokuje Inda v Bratislave najviac? „To obrovské množstvo ľudí, ktorí konzumujú balenú vodu napriek tomu, že tu kvalitná pitná voda tečie priamo z každého kohútika. Vyľudnené hlavné mesto cez víkendy. A zvyk prezúvať sa do papúč na pracovisku,“ smeje sa Harsh Goenka.