Otok Krk. Pre Slovákov a Čechov sú tieto dve slová vedľa seba prinajmenšom smiešne. Chorváti si pod nimi ale vybavia ich „Zlatý ostrov“. Ostrov Krk. Miesto, na ktorého pôde a v ktorého vodách sa prelínali kultúry a odohrávala sa história. Hoci Krkom dejiny hýbali divoko, toto pre nás úsmevné slovo nemá vôbec nič spoločné s tou časťou tela, ktorá hýbe hlavou.
Meno ostrova je odvodené od kameňa. Krk je totiž základný stavebný kameň chorvátskeho cestovného ruchu a prírodných krás. A dokonca sa stal predlohou pre fiktívne ostrov Everon z počítačovej hry Operation Flashpoint: Cold War Crisis, ktorú vyvinuli Česi, píše Pavla Fridrichová pre lidovky.cz.
Ostrov Krk, ležiaci v Jadranskom mori, je najsevernejší z chorvátskych ostrovov. Do roku 1993 sa uvádzalo, že je aj najväčší. Nové meranie ale ukázalo, že susedný ostrov Cres má úplne rovnakú rozlohu. Táto chyba sa ale nestala tak úplne omylom. Za Rakúsko-Uhorska sa totiž nemuseli platiť dane z vodných plôch a na ostrove Cres sa nachádza sladkovodné Vranské jazero (Vransko jazero) s rozlohou 5,8 km², takže skrátka bolo výhodnejšie plochu jazera nezapočítať a ušetriť na daniach.
Zlatý ostrov
Miestni nazývajú svoj ostrov Insula aurea čiže „Zlatý ostrov“. Poeticky k tomu dodávajú, že to tak je nielen vďaka zlatistým kvapkám olivového oleja (ktoré kedysi slúžili ako platidlo), romantickým západom slnka a lákavej zlatožltej farbe lokálneho vína žlahtina, ale tiež vďaka zachovalým historickým pamiatkam a folklóru.
Pravda je taká, že Krk toho ponúka ešte oveľa viac: priezračnú azúrovú vodu, kamienkové pláže, svieži morský vánok, mnoho slnečných dní, teploty, ktoré v noci padajú pod 20 ° C, takže tu vraj nelieta toľko komárov a aj po mimoriadne parnom dni sa človek krásne vyspí, biele skaliská, cyklotrasy, pešie trasy, syry a v neposlednom rade bohatú faunu a flóru.
Hoci rozloha ostrova je 405,8 km², nájdeme tu 1500 druhov rastlín, 30 jedinečných obojživelníkov a plazov, viac ako 1450 rôznych druhov motýľov a navyše ostrov obýva okolo 220 druhov vtákov. Najvýznamnejší z nich, sup bielohlavý, hniezdi na útesoch nad morom a rozpätie jeho krídel je takmer tri metre. Páry si bývajú verné po celý život. Živia sa zdochlinami a majú natoľko silný žalúdok, že zvládnu aj smrtiaci botulotoxín alebo baktériu antraxu.
Krk sa ale tiež môže pochváliť obrovskou rozmanitosťou rastlín. Najrozšírenejšie bylinky a rastliny známe pre svoje aromatické a liečivé účinky sú: šalvia, rozmarín, bazalka, bobkový list, tymian, palina, rebríček, myrta, mäta, levanduľa, figy a olivy. Bazalka sa tiež často objavuje v chorvátskych ľudových piesňach a býva spájaná so šťastím.
Ženy ju nosili, pretože verili, že má moc priviesť im do cesty lásku a hovorí sa, že bazalkový list v peňaženke priláka bohatstvo. Ak vám nefunguje kaprie šupina, za skúšku to rozhodne stojí. Niet divu, že si Krk zakladá na svojom prístupe k životnému prostrediu. Recykluje sa tu plná polovica odpadu a v roku 2020 plánujú recyklovať až osemdesiat percent.
Recykláciu tu berú natoľko vážne, že keď sa napríklad ubytujete v päťhviezdičkovom kempe Camping Krk, nájdete vo svojej kuchynke kôš na triedený odpad a na stole brožúrku vysvetľujúcu čo do ktorého koša patrí.
Miesto, kde vládnu ženy
Ostrov Krk má navyše naozaj bohaté kultúrne a historické dedičstvo.
Prvé osídlenie siaha ďaleko do praveku, ako nasvedčujú archeologické nálezy v jaskyniach blízko doliny Baška draga a dedinky Vrbnik. V roku 1600 pred Kristom sa na ostrove objavuje staroveký národ Ilyrov, z neho potom hlavne dva kmene: Japodi a Liburni. Bohužiaľ nemali žiadne písmo, preto sa po nich nezachovala žiadna písomná pamiatka, isté je snáď len to, že tu vztýčili prvé steny (hoci bez malty), živili sa rybolovom a obchodovali sa starovekým Gréckom.
Prvá zmienka o Krku pochádza z pera anonymného gréckeho geografa z roku 355 pr. Kr. a je pozoruhodná hlavne tým, že sa tento zmieňuje o Krku, ako o mieste, ktoré viedli ženy. Najväčšie mesto ostrova, rovnomenný Krk, je pravdepodobne najstarším v Jadranskom mori, lebo ako mestské centrum bolo známe už pred 3000 rokmi.
Podľa niektorých sa o Krku zmieňuje aj Homér, keď v niektorom z jeho eposov objavíte slovo Koureto, ide vraj o Krk. Nedobytné múry a jahňacie pre Nerona Potom, čo Liburni boli porazení Rimanmi, bolo tu vybudované tak silné obranné opevnenie, že sa Krk razom stal najbezpečnejším zo všetkých miest na východnom Jadrane.
Len pre zaujímavosť, ako dôležitý bol Krk v rímskych dejinách - len kúsok odtiaľ sa v roku 49 pr. Kr. udiala rozhodujúca námorná bitka, v ktorej Julius Caesar porazil Pompeia Veľkého, čo znamenalo nielen prechod od rímskej republiky k monarchii, ale pre Caesara vôbec prvú zmienku v literatúre vôbec.
Básnik Lucan ho zvečnil vo svojej epickej básni Pharsalia pojednávajúcej o tejto bitke. Rimania tu našli úrodnú pôdu, zdroje pitnej vody a práve oni ho nazvali Insula aurea. Už neslávne preslávený rímsky cisár Nero si objednával jahňacie na špeciálne príležitosti práve odtiaľto. Vôbec najstarší rímsky nápis je na kamennej doske datovanej medzi rokmi 50 a 30 pr. Kr. Je v latinčine a hovorí o rekonštrukciu mestských múrov.
Nedobytné múry postavené okolo roku 50 pr. Kr. odolávajú ešte v 60. rokoch 2. storočia n.l. Markomanom a Kvádom. Nakoniec ich ale prerazili v 7. storočí Avari. Vôbec najstarší rímsky nápis je na kamennej doske datovanej medzi rokmi 50 a 30 pr. Kr. Je v latinčine a hovorí o rekonštrukcii mestských múrov.
Rod Frankopanovcov a striedanie vlád
V 7. storočí sem potom začínajú prenikať tiež Chorváti. V 9. storočí pripadol ostrov Byzantskej ríši.
Ako sa úplne presne nevie, odkiaľ pochádza slovanský kmeň Chorvátov čiže charvatm (hoci sa vraj vie, že tzv. Severní Chorváti sa usadili v severných Čechách!), tak tiež neexistujú žiadne dokumenty, ktoré by dokazovali, kedy sa Krk stal súčasťou chorvátskeho štátu.
Je známe, že okolo roku 875 Byzancia platila chorvátskym panovníkom 110 zlatých ročne, aby ostrov zostal v pokoji a mieri súčasťou ríše. Avšak potom, čo bol chorvátsky štát založený, Krk sa ocitol na benátskej trase do Stredozemného mora. Benátčania dobyli Krk dokonca dvakrát. V roku 1001 a 1118. V 12. storočí na scénu prichádza politicky a ekonomicky silný rod Frankopanovcov, ktorý vzišiel z miestneho šľachtického rodu Dujamov, ktorí v rámci paktu s Benátkami vymohli pre Krk autonómiu a získali dedične titul gróf.
Najmladší syn z tohto rodu Dujamov navyše rozšíril svoje územie až na pevninu a slúžil chorvátsko-uhorskému kráľovi. Nakoniec bol vďaka konšpirácii zajatý a popravený Ivan VII. Frankopan a Krk padol pod nadvládu Benátok, kde zotrval až do roku 1797. Po páde Benátok spadal Krk pod Rakúske cisárstvo s výnimkou pár rokov, kedy po bitke pri Slavkove postúpilo Rakúsko Krk napoleonskému Francúzsku a stal sa súčasťou ilyrských provincií. Vlády sa skrátka striedali tak rýchlo, že sa hovorilo „Dobré ráno tomu, kto zrovna dnes sedí na tróne!“
Krk potom ešte zažil taliansku okupáciu, nemeckú okupáciu, bol súčasťou bývalej Juhoslávie a nakoniec skončil v Chorvátsku.
Slávne a zbožné mesto Krčana
Zakladatelia mesta Krk boli Ilýri z kmeňa Liburnov, ktorý sa nazýval Curicta, čo sa dá preložiť ako „tí, ktorí obývajú ostrov kameňa“. Na ich počesť potom Rimania mesto pomenovali Curicum. To sa postupom času skracovalo a komolilo, takže cez slová ako Kark alebo Kerk dospeli k dnešnému názvu Krk.
Takže s krkom, ako už bolo povedané, nemá meno nič spoločné, skôr s kamením. V súvislosti s tým sa zmieňuje náhrobný kameň zo 4. storočia, na ktorom je nápis Splendissima civitas Curictarum, teda slávne mesto Krčana. V niektorých častiach mesta možno stále ešte naraziť na rímske ruiny alebo mozaiky.
Meno námestia Kamplin je odvodené z latinského campus (pole), pretože tu v dobách Rimanov bolo cvičisko. Dominujú mu ale zvyšky obrovských stĺpov. Pravdepodobne tu stál chrámu. V blízkom prízemí domu Vasilica sa našli tiež pozostatky termálnych kúpeľov s mozaikou z 1. storočia, ktorá zobrazuje posla mora Tritona, okolo ktorého tancujú delfíny a ďalšie morské tvory.
Archeológovia stále pátrajú po divadle a zasnene hovoria, že keby mohli len na chvíľu presunúť terajšie mesto Krk o kúsoček ďalej a kopať na jeho mieste, sú si istí, že by našli celé nové! Problém je však vraj tiež ten, že od tých čias sa hladina mora zdvihla najmenej o dva metre, takže by museli vykonávať vykopávky aj pod vodou. Kresťanstvo sa na ostrove objavilo veľmi skoro, takže mesto Krk s ním bývalo vždy silno späté.
Najvýznamnejšou architektonickou pamiatkou je preto Katedrála Nanebovzatia Panny Márie, ktorej počiatky sa datujú do 5. storočia. Je zaujímavé, že bola postavená na troskách rímskych kúpeľov. Na jej zvonici stojí anjel s trumpetou a zvestuje súdny deň. Na ranokresťanskom oltári sú potom vyobrazené vtáky, ktorí jedia rybu, teda symbol kresťanstva. Patrónom mesta je svätý Quirinus, biskup a mučeník, ktorému je venovaný románsky kostol z 12. storočia.
Quirinus šíril kresťanstvo a podľa legiend skončil utopený v rieke s mlynským kameňom okolo krku, niektoré legendy zase tvrdia, že sa oslobodil a pokračoval v šírení svojej viery. Nech to bolo akokoľvek, zomrel v roku 309 n. l. a jeho pozostatky teraz spočívajú v Ríme.
Pivo pri obetnom oltári
Do starého mesta, ktoré je tvorené stredovekou štvrťou a labyrintom úzkych uličiek sa vchádza štyrmi mestskými bránami, inak je obklopené hradbami s niekoľkými vežami.
Najstaršia je tá na námestí Kamplin, ktorá je súčasťou rodu Frankopanovcov z 12. stor. Frankopanovcami zbudovaná pevnosť (chorvátsky Frankopanska Kaštel) má veže dokonca dve. Najstaršia je tá hranatá a bývala v nej súdnu sieň. Na okrúhlej veži možno zase nájsť symbol evanjelistu Marka, teda okrídleného leva, ktorý je znakom Benátok a nápis Aureae Venetorum libertati ( „Zlatá benátska sloboda“). Medzi nimi je deväťmetrový múr, ktorý mal za úlohu chrániť mesto pred útokmi z mora.
Za hlavné námestie sa považuje Vela Placa. V jeho centre sa nachádza kamenná studňa opäť s vyobrazením benátskeho leva. Veľkou zaujímavosťou je potom radnica z 15. storočia, na ktorej sú hodiny, ktoré kedysi ukazovali čas po celý deň za pomoci jedinej ručičky, lebo ich ciferník je rozdelený na dvadsať štyri dielov s rímskymi číslicami od I do XXIIII. A potom je tu stožiar, na ktorom veje vlajka so sovou. Mesto má tohto vtáka v znaku, pretože stále bdie.
Predovšetkým sa tu ale nachádza vchod do baru Volsonis, kam by ste rozhodne mali zájsť, hoci nemáte práve chuť na drink. Vnútri nájdete totiž zvyšky pôvodných hradieb, pri ktorých si môžete zahrať biliard. A kde inde si tiež môžete vypiť pivo pri obetnom oltári z prvého storočia pred naším letopočtom, ktorý patril do Venušinho chrámu? A videli ste už niekedy fontánu zo starej miešačky?
Prsia práčky
Osobne odporúčam zapadnúť do nejakej pôvabnej úzkej uličky, prechádzať sa, zažiť naozajstný život, ako ho ľudia žijú dnes a užívať si pokoja a ticha. Ak máte radšej rušnejšie podnebie, vydajte sa prímorskou promenádou do prístavu pre člny a malé lode, cestou stretnete obchody s medom, soškami alebo zmrzlinou.
Rozhodne skúste levanduľovú. Môžete sa tu ale nechať aj potetovať hennou alebo si zaobstarať zrnko ryže s vaším menom na krk. No povedzte, kto to má. Ak sa ocitnete na promenáde, pozrite sa na priľahlý historický kanál Krušija. Sem ústi z podzemia prameň a ešte pred sto rokmi tu ženy prali svoju bielizeň, než sem vietor zaniesol slanú vodu z mora.
Dnes z kanála občas pijú psi, ktorí idú priľahlým parkom s pánom na prechádzku. Na počesť týchto ženských práčok tu stojí socha ženy s putnou na hlave. Určite si všimnete to, že sa jej blýskajú prsia. Je to taká tradícia, že ľudia na ne pokladajú dlane a fotia sa. Vraj sa neudržal ani čínsky minister.
Vrbnik nad morom
Ak budete z mestečka Krk unavení, vypravte sa na druhú stranu ostrova do jednej z najznámejších chorvátskych dedín, ktorá sa romanticky týči na skalnom útese nad morom. Bude vám to trvať necelých dvadsať minút autom. O malebnom Vrbniku sa spieva aj v jednej známej piesni „Vrbnica nad morom“ (Vrbnik nad morom). Teraz je dedinka populárna predovšetkým kvôli vynikajúcemu vínu žlahtina, ktoré sa v jej okolí pestuje.
Prvé zmienky o Vrbniku sú z roku 1100 a býva považovaný za kolísku chorvátskej gramotnosti, pretože sa tu narodil zakladateľ prvej chorvátsko-hlaholskej tlačiarne Blaž Baromić. Výlet si naplánujte k večeru, nech si na terase reštaurácie Nada, patriacej rovnomennému vinárstvu, môžete pri poháriku vína, typickej stredomorskej večeri alebo tradičných cestovín (šurlice) vychutnať pekne z výšky západ slnka. Býva nádherný.
A môžete meditovať o všetkých tých kultúrach, ktoré v dávnych i menej dávnych časoch vtlačili ostrovu Krk jeho jedinečnosť. A možno že tu objavíte aj tú najužšiu uličku na svete.
Trinásť riadkov hlaholiky
Ak sa naopak budete chcieť vykúpať, zamierte na juhovýchod do Bašky. Pravda, je tu dosť turistov, pretože sa tu skvie populárna asi dvojkilometrová pláž Vela plaža, ale kúpanie v krištáľovo čistej vode za to stojí. Keď necháte promenádu s plážou a hotely za chrbtom, budete plávať zo všetkých strán obklopení horami.
Pred vami bude v ľahkom opare presvitať chorvátska pevnina, vľavo sa nad vami bude týčiť kostol sv. Ivana s cintorínom v Baške a vpravo uvidíte ostrov Prvić. Blízko Bašky bola tiež nájdená najznámejšia písomná pamiatka chorvátskej kultúry z roku 1100. Bašćanska ploča je vápencová doska s rozmermi približne 2 x 1 meter a hrúbkou necelých 10 centimetrov, do ktorej je vytesaných trinásť riadkov hlaholského textu.
Píše sa v ňom čosi o darovaní pozemkov chorvátskym kráľom Zvonimirom tunajšiemu opátstvu sv. Lucia. Najdôležitejší je však fakt, že dokladá existenciu chorvátskeho kráľa, staroslovanského jazyka a predovšetkým potom najstaršej slovanskej abecedy, hlaholiky. Neďaleko Bašky si môžete prejsť tiež takzvanú Cestu hlaholiky, na ktorej stretnete najrôznejšie obrie písmená vysekané z kameňov.
Hoci si napodobeninu Bašćanskej dosky môžete kúpiť na každom kroku a v akejkoľvek veľkosti, za jej originálom by ste sa museli vypraviť až do Chorvátskej akadémie umenia v Záhrebe.
České kúpele v Baške
Hovorí sa, že prvými turistami v Baške boli dosť možno práve Česi. Niekto dokonca tvrdí, že slovo Čech slúžilo priamo ako označenie pre turistu. Kto vie. Vie sa však, že turistickému ruchu tu rozhodne našinec pomohol. Volal sa Emil Geistlich, bol riaditeľom tlačiarní Politika a v podstate naučil Čechov na Jadran jazdiť.
Geistlich sem prišiel prvýkrát v roku 1909, o rok neskôr založil Kúpeľný spolok Chorvátsko – české morské kúpele Baška a vytlačil propagačnú brožúru s výrečným názvom Z izby rovno do mora. V rovnakom roku pozval do Bašky aj kúpeľného lekára. Teda lekárku. Bola ňou Zdeňka Čermáková, ktorá tu nakoniec strávila takmer celý život. Hovorí sa o nej ako o veľmi obetavej a pokrokovej žene, ktorá v Baške otvorila lekáreň a neúnavne šírila osvetu ohľadom zdravia detí.
Zaujímavé je tiež to, že keď v roku 1909 promovala, bola v poradí desiatou českú lekárkou, ktorá získala toto vzdelanie na českej univerzite. Navyše bola ošetrujúcou lekárkou Charlotty Garrigue-Masarykovej. To už je ale iný príbeh. Ak by vás tu snáď obťažovalo kúpanie v plavkách, vydajte sa do naturistického kempu Bunculuka, asi pätnásť minút chôdze severovýchodne od Bašky.
Skrýva sa na okraji zátoky, mimo mesto, má skvele vybavený bar, nádhernú kamienkovú pláž s výhľadom na vysoké skaliská a dokonca pláž pre psov. Po všetkej tej divokej histórii, víne a turistoch je Bunculuka naozaj upokojujúce miesto. Možno najviac na celom Krku. Ak teda zahodíte ostych. A plavky.