Galway v Írsku je také krásne miesto, že vám pri jeho návšteve nevadí ani neustály dážď a nízke teploty, píše Zlata Jílková pre lidovky.cz.
Je tu krásne, hovorím si každé ráno, keď otváram oči. Vidím, ako mi do okenných tabúľ búši dážď. Ten istý dážď, ktorý utíchne počas čistenia zubov, aby som sa mohla vydať na bicykli do školy. V 36 rokoch, so sľubne rozbehnutou kariérou, manželom, kopou zloženiek, všetkým, čo sa jednoducho "nedá" odložiť, som sa rozhodla! Splním si svoj sen. Tak som tu.
V írskom Galway, kde sa snažím zlepšiť svoju angličtinu, cestujem, hľadám ďalšie skvelé krčmičky s lahodným Guinnessom, spoznávam jedinečných ľudí. Do tejto chvíle som v živote urobila veľa rozhodnutí. Toto je jedno z najlepších!
Jazda pozdĺž oceánu
Každé ráno frčím na svojom peklostroji (tak som nazvala bicykel z požičovne, ktorý môže byť váš za 60 eur na dva mesiace) do školy pozdĺž oceánu. Tá vôňa je taká podmanivá, že keby sa dala navliecť na šnúrku ako koráliky, budem ju nosiť na krku po zvyšok života. Každé ráno sa zdravím s dominantou tunajšieho pobrežia, ktorou je plavecká veža Black Rock, kde miestni vyvádzajú za teplých letných dní (tých je v Írsku asi 10 do roka - tvrdia domorodci). A znamená to jediné. Ak sa v Galway slnko ukáže a teplomer ukazuje aspoň 18 stupňov Celzia, všetci vyrážajú na pláž.
Írky si vezmú kratučké sukne a tielka, stoja fronty na zmrzlinu (absolútne najlepšie je mätová s čokoládou - keby náhodou!). Na pláži sa usporadúvajú pikniky. Zatiaľ čo ja všetko sledujem s odstupom v nohaviciach, tričku s dlhým rukávom a mikinou okolo pása, Íri si s úsmevom od ucha k uchu užívajú "sparné letné dni". Galway je mesto zázrakov a oslní každého, kto sem príde s úsmevom na tvári a otvoreným srdcom. Na každom kroku stretnete ľudí, ktorí sa s vami dajú do reči.
Sú priateľskí, ústretoví a vy každú minútu získavate pocit, akoby ste tu už niekedy boli. Galway je menšie, asi sedemdesiattisícové mesto s malebným centrom. Keď prichádzate od rieky Corrib po moste, míňate Spanish Arch, kde sa v priebehu celého dňa schádzajú stovky ľudí. Keď sa náhodou na oblohe ukáže slnko, okolo rieky posedávajú desiatky študentov a klebetia, pijú, jedia a užívajú si úplnú slobodu a pohodu.
Náladové počasie
Potom prejdete zrejme najznámejšou ulicou mesta nazvanou Shop Street, ktorá ožíva úderom desiatej hodiny dopoludnia a v plnej kráse ju môžete vidieť večer. Ulica plná reštaurácií, krčiem, barov, kde ľudia postávajú vonku a rozprávajú sa, zatiaľ čo popíjajú Guinness či skvelú whisky. Z takmer každej krčmy sa ozýva živá írska muzika. Keď sa nehrá vnútri, hrá sa vonku. Ľudia spievajú, tlieskajú, podporujú a užívajú si.
Hoci ste v krajine, kde sa počasie zmení desaťkrát za deň a predpovede počasia sú skôr veštením z gule, večer máte pocit, že ste na juhu Španielska alebo slnečného Talianska. Tak to tam žije! Ak vám nevyhovuje klasická írska hudba, môžete si zájsť napríklad do Monroes pubu, kde každú stredu večer hrá živá kapela dráždivé rytmy samby. Ale pozor! Začína sa o desiatej večer a v tú dobu je už krčma napchatá na prasknutie. A neexistuje tu žiadne laxné postávanie pri bare alebo trápne vyhľadávanie potenciálnej koristi.
Priatelia, tu sa tancuje o sto šesť! V rytme samby sa vlní celý pub vrátane čašníkov a muzikantov. Neznámi tanečníci si vymieňajú tanečné partnerky rýchlosťou blesku a vy máte za hodinu pretancované črievice. Ani neviete ako. Ak patríte rovnako ako ja medzi "seafooďákov", určite si nenechajte ujsť septembrový Galway International Oyster and Seafood Festival (Medzinárodný festival ustríc a morských plodov). Tento rok začína 23. septembra a Galway bude celý víkend plné prvotriednych ustríc.
Zhruba v polovici júla v Galway vždy začína dvojtýždňový International Arts Festival (Medzinárodný festival umenia). Dva týždne napchaté divadelnými predstaveniami, koncertmi, výstavami so všetkým, čo kultúra môže obsiahnuť. Nedá sa opísať inak ako kultúrny orgazmus pre všetkých, ktorým kultúra niečo vraví.
Sto odtieňov zelenej
Ak už tu budete, rozhodne si prenajmite auto a vyrazte spoznávať miestnu krajinu. Povedať, že je nádherná, je slabé slovo. Ak som v živote niekde videla naozaj zelenú farbu, tak tu. V Írsku má totiž zelená asi stovku odtieňov.
Ak si obujete dobré trekové topánky, zájdite trebárs na sever a zdolajte cestu z Giants Causeway do Carrick-a-Rede. Táto trasa má okolo 20 kilometrov (keď kúsok zablúdite ako ja, budete mať v nohách o niečo viac). Začína sa pri jednej z najpopulárnejších atrakcií severného Írska (Giants Causeway) s približne 40-tisícmi čadičových stĺpov (máte pocit, že ste v rozprávke). A pokračuje cez ohromujúci útesy dosahujúce výšku takmer 150 metrov. Prechádzate úzkymi chodníkmi aj širokými cestami. Zdolávate desiatky klzkých schodov, aby ste sa vydriapali na vrchol a zase zliezli dolu. Dávate si dole bundu, pretože páli slnko, aby ste si ju o päť minút obliekli, keďže sa nebo otvorilo a padajú z neho litre vody.
Okolo vás hučí oceán a vietor, vonia tráva a vy máte pocit, že žijete len pre tento okamih. Pripadá vám romantický, naivný alebo hlúpy? Verte tomu, že keď sa budete driapať hore na útesy, kde vás bude čakať dych berúci výhľad na šíry oceán, tak aj ten najväčší pesimista bude mať aspoň na sekundu pocit, že tu môže vydýchnuť naposledy.
Výlet plný výziev
Až vás zelené útesy pustia z pazúrov, čaká vás cesta po nekonečnej pláži, z ktorej sa dostanete do prístavu Ballintoy, kde sa napríklad natáčala časť štvrtého dielu seriálu Hra o tróny (veľmi nenápadne som tam zavliekla celú partiu utrmácaných spolužiakov pod zámienkou nádhernej prírody a luxusnej írskej kávy - príroda nádherná, káva nestála za reč, takže som to trochu schytala). Tým, ktorí majú radi životné výzvy, sa rozhodne bude páčiť záver cesty, ktorým je previsnutý most Carrick-a-Rede. Dvadsať metrov dlhý a meter široký, väčšinou z drôtov a povrazov, preklenuje priepasť medzi pobrežnými útesmi a ostrovčekom rovnakého mena. Pokiaľ práve nemilujete výšky, asi by ste sa nemali pozerať do tridsať metrov hlbokej priepasti. Ale na druhú stranu, zážitok je to perfektný!
Cestou späť do Galway nevynechajte ´podívanú´ menom Ben Bulben. Ide o veľkú skalu ľadovcového pôvodu, ktorú nájdete v grófstve Sligo. Keď bude pekné počasie a budete mať šťastie, uvidíte ho. My sme to šťastie nemali, pretože Ben sa nám schoval do hmly (ešteže existuje internet a na ňom veľa fotiek!).
Pretože som žena, musím vám dať tip na výlet bezkonkurenčne najvoňavejší. Vydajte sa na západné pobrežie ostrova do oblasti Burren, kde uvidíte nielen úplne inú krajinu ako vo zvyšku Írska, ale po ceste natrafíte aj na Burren parfumériu. Toto miesto vyzerá ako predloha pre Tolkienovu hobitiu dedinu z Pána prsteňov. Jeho farebnosť, vôňa a rozmanitosť vás prinútia prestať používať hlavu a sústrediť sa len na svoj čuch. Pre mňa jeden z najkrajších zážitkov aj vďaka skvelému usmievavému personálu, ktorý žije pre svoju prácu.
Fish and chips a čokoláda
Ak príde jeden z tých zázračných slnečných dní, neváhajte a choďte na Aran Islands obdivovať nádherné útesy. Požičajte si tam bicykel a prejazdite ten malý ostrov krížom-krážom. Ďalší deň sadnite do auta a choďte sa pozrieť na Clif of Moher, kde sa pre zaujímavosť natáčala časť jedného dielu Harryho Pottera. Útesy sú nádherné za slnečného dňa a nezabudnuteľné za dažďa. Šla som sama. Pršalo. Po ceste som stretávala len pár rovnako bláznivých ľudí ako som ja. Šla som svižne, blato až za ušami, ale zdolala som ich. Všetky. Cestou späť som sa v autobuse ako jediná zdatne odparovala a bola som na seba usmievavo hrdá.
V ten deň som zistila, aké nádherné je pozerať sa z vysokých útesov na oceán, ktorý sa pomaly zahaľuje do hmly a vy sa blížite k vzdialenej zrúcanine hradu, v ktorej sa možno rozhoduje o osude Ginevra Lancelota (moja romantická duša plesala a vôbec ma nezaujímalo, že sa tento príbeh odohrával úplne inde). Pre podomácky vyrobenú čokoládu si zájdite do obce Doolin, kúsok vedľa obchodíku s čokoládou si dajte fish and chips, stojí to za to!
Všetko sa dá
Írsko je nádherná krajina a ak tam budete, venujte mu čas a precestujte ho celé. Ak ste dočítali až sem, dozvedeli ste sa len o pár zaujímavostiach, ktoré zasiahli mňa. Verím, že ich nájdete omnoho viac. Zámerne som nepísala o Dubline, ktorý je samostatnou kapitolou. Strávila som tam necelé dva dni a navštívila klasické turistické lokality ako Guinness Storehouse či Jameson Destilery (prosím vás, ak tam pôjdete, dajte si predtým niečo pod zub, nie ako ja - bolo to fakt zaujímavé!)
Veľa času som strávila v nádhernej galérii s mojimi obľúbenými impresionistami a prešla sa úžasnými parkmi. Viem, že sa tam vrátim, aby som mohla prejsť všetko, na čo mi nohy nestačili. Predsa len, spraviť za deň dvadsaťštyri kilometrov pešo je pekný výkon. Odniesla som si neskutočnú kopu zážitkov, štyri pľuzgiere a kašeľ z klimatizovaného autobusu. Ale stálo to za to!
Môžete si teraz povedať, že na to nemáte čas, peniaze, náladu. Že máte doma deti, muža, manželku či psa, ktorého by nikto nepostrážil. Toto všetko som riešila aj ja. Potom ale zrazu prišiel impulz. Niečo, čo sa nedalo prepočuť. Nakoniec sa totiž stačí len rozhodnúť a vyraziť. (Áno, tiež je fajn, keď vedľa seba máte človeka, ktorý je ochotný vás pochopiť a dať sa na všetko, čo je k podporeniu sna potrebné). Na takejto ceste nájdete oveľa viac než len krásne zákutia a dobré jedlo. Ja som tu našla aj kus seba, a nielen v Barna Wood, kam som chodila behať a pripadala som si ako v zemi Froda. Cítila som sa tam svojím spôsobom doma. Taká veľmi krásna, vľúdna, pohostinná a otvorená je táto krajina. Írsko - zem zázrakov.