Ako jediný Španiel a zrejme aj jeden z mála ľudí na svete obišiel tridsaťpäťročný Nacho Dean z Malagy pešo celú zemeguľu. Vyrazil 21. marca 2013 z Madridu s 3-tisíc eurami vo vrecku a keď sa do španielskej metropoly tento rok 20. marca vrátil, bol o 12 kilogramov ľahší, ale o nespočet skúseností bohatší.
"Volám sa Nacho Dean a absolvoval som pešo cestu okolo sveta," začal v Madride svoje rozprávanie cestovateľ, ktorému počas trojročného putovania pomáhali finančne sponzori a kamaráti. Niektorí cez sociálne siete i psychicky. Za tri roky prešiel 33-tisíc kilometrov, prešiel 31 krajín a zničil12 párov topánok.
Na dlhej a nebezpečnej ceste ho sprevádzal len Jimmy Águila Libre, ako hovorí svojmu trekkingovému vozíku. V ňom viezol všetko, čo potreboval na prežitie v divočine, púšti i džungli. Naložil stan, plynový varič, vodu, jedlo, krabičku prvej pomoci (okrem iného jód a protijedy proti hadiemu uštipnutiu), nejaké oblečenie, ktoré podľa podnebia jednotlivých krajín striedal a náradie na opravu vozíka. Pred cestou kontaktoval ambasády štátov, do ktorých sa chystal, vybavil víza a nechal sa zaočkovať.
Prvý ťažký deň svojej cesty pritom zažil už v talianskych horách. "Bola nedeľa, došlo mi jedlo, baterka v mobile, niekoľkokrát som pichol vozík a už som nemal záplaty na neho. A potom prišla hrozná búrka," popísal pre španielsky denník ABC Dean svoj prvý horší zážitok. Po štyroch mesiacoch dorazil Dean na kraj Európy, do Istanbulu, kde bol práve moslimský pôstny mesiac ramadán.
Prvú veľkú chybu urobil vraj Dean pri vstupe do Iránu. "Zakaždým, keď som prekračoval hranice, urobil som fotku a dal ju na web. Lenže iránska hranica je vojenská zóna, kde sa fotiť nesmie," spomenul na krušný zážitok Dean. Nakoniec ale vraj zo seba urobil hlupáka a vojaci sa zľutovali a nechali ho ísť.
Športový výkon musel španielsky cestovateľ podať v Austrálii. "Dali mi víza na tri mesiace, počas ktorých som musel prejsť viac ako 4-tisíc kilometrov. To znamená urobiť v priemere skoro 50 kilometrov denne," uviedol Dean. Navyše mal pred sebou územie bez vody, bez ľudí, plné rôznych nebezpečných hadov a pavúkov. S čím ale nerátal, bolo množstvo múch. Takže išiel prikrytý moskytiérou. Po 87 dňoch dorazil do Sydney, s roztrhanými šatami a celý zmrznutý. V Čile strávil dva mesiace v púšti, kde cez deň bolo 50 stupňov nad nulou a v noci 25 stupňov pod nulou. "Austrália ale pre mňa bola tréningom, takže som púšť Atacama zvládol ľahšie, než som čakal," opísal Dean.
Druhá chyba ho vraj takmer stála život. A nebolo to v džungli, ani v púšti, ale v "civilizovanom" svete. V peruánskom meste Callao ho prepadlo päť mužov, rozrezali mu nohavice a okradli ho. Keď si išiel sťažovať na políciu, povedali mu, že môže byť rád, že vyviazol živý. Vraj ani policajti sa do tej štvrti neodvažujú. A tak si Dean kúpil nový telefón a pokračoval v ceste.
V Mexiku strávil najdlhšiu dobu zo svojho putovania, šesť mesiacov. Prešiel štátom Chiapas, kde sa ale nakazil horúčkou chikungunya. Tú prenáša rovnaký komár ako horúčku dengue či vírus zika. "Šesť dní som mal teploty 41 stupňov, ale mal som šťastie, že za týždeň som sa vyliečil," popísal Dean. Zo Spojených štátov letel lietadlom do Lisabonu, odkiaľ absolvoval posledný šestokilometrový úsek svojej cesty. "Keď som dorazil do Madridu, cítil som sa ako najšťastnejší človek na svete," zakončil svoje rozprávanie mladý Španiel.